Hospodársky denník
USD48,84 Sk
EUR43,626 Sk
CHF28,463 Sk
CZK1,267 Sk
  Pondelok  26.Marca 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Len preventívne opatrenia nás stoja milióny

Otázka znie: žiadať či nežiadať kompenzácie od Európskej únie?

„Pokiaľ by sa krajiny strednej a východnej Európy dohodli alebo kandidátske štáty a pokiaľ sa po začatí rýchlych testov potvrdí, že sa u nás BSE nevyskytuje, tak potom, samozrejme, kompenzáciu strát môže Slovenská republika žiadať aj od Európskej únie.“ Na našu otázku, či by sme od krajiny či skupiny štátov, ktoré nedokázali zabrániť rozšíreniu tejto choroby, nemali žiadať kompenzáciu strát vyplývajúcich z nákladov na preventívne opatrenia prijaté proti zavlečeniu tejto choroby, uviedla pre Hospodársky denník predsedníčka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo Mária Kadlečíková. „Bude to namieste, len všetci sa budeme musieť spojiť cez poľnohospodárske komory, ako aj samotní ministri pôdohospodárstva asociovaných krajín. Ak budú naliehať a žiadať všetky krajiny, tak je tu možná určitá kompenzácia.“ Ako pripomenula, krajiny CEFTA na svojom stretnutí o takejto požiadavke už hovorili, príslušný komisár EÚ pre poľnohospodárstvo, ako povedala M. Kadlečíková, však prípadnú požiadavku razantne odmietol a uviedol, že kompenzovať preventívne náklady, prípadné škody, ktoré by zo vzniku BSE, ale aj slintačky a krívačky nastali, musia si hradiť príslušné krajiny. „Som však presvedčená, že najmä v prípade slintačky a krívačky, ktorá je prejavom vysokej nezodpovednosti jednej z krajín EÚ, ak by k výskytu došlo aj u nás, tak v každom prípade je kompenzácia potrebná. Potraviny sú totiž príliš citlivou komoditou na to, aby sa mohli stať iba predmetom trhu a podliehali zákonom trhovej ekonomiky.“

Minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš otázku prípadnej kompenzácie strát za opatrenia proti BSE označil za „ťažkú otázku“, pričom si však myslí, že by sme náhradu vynaložených nákladov nemali požadovať. „Rovnako na Slovensku môže vzniknúť nejaká nákaza a predstavte si, že sa prenesie do okolitých krajín, a tie z tohto dôvodu budú od nás vymáhať náhradu škôd pre farmárov. To nie je mysliteľné. Ani my nebudeme vymáhať náhradu nákladov spojených s opatreniami proti zavlečeniu BSE. Napokon existuje 26 hypotéz o prenose, prvou z nich je skrmovanie nedostatočne tepelne ošetrenej mäsovokostnej múčky hovädzím dobytkom, ale stále je to len hypotéza. Vedecký dôkaz o prenosových cestách jednoducho neexistuje.“ Ako povedal, u hospodárskych zvierat je možné také veľké množstvo nebezpečných nákaz a ktorákoľvek z nich môže kedykoľvek prepuknúť aj na Slovensku, a to aj pri najlepšej snahe chrániť farmy a hospodárske zvieratá. „Skôr oceňujem, že Európska komisia aj prostredníctvom fondu PHARE financovala technické zariadenia na rýchlu diagnostiku BSE, ale aj technické zariadenia pre monitoring a laboratórne testy v iných oblastiach. Treba byť aj z tejto stránky korektným,“ povedal minister. Priame preventívne náklady na zamedzenie zavlečenia BSE na Slovensko nás budú stáť podľa zvoleného variantu približne od 600 mil. Sk až do vyše 900 mil. Sk.

Vladimír Turanský

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.