Najprv sa pozriem pred seba

Schodným východiskom je liberalizácia pohraničného styku

Zavedenie vízovej povinnosti v minulom roku voči Ukrajine bolo sprchou pre ukrajinských turistov. Zníženie počtu týchto návštevníkov negatívne zasiahlo predovšetkým podnikateľskú aktivitu subjektov v prihraničnej oblasti, aj tak trápenej vysokou mierou nezamestnanosti. Podľa štatistických údajov sa počet návštevníkov z Ukrajiny v minulom roku v porovnaní s rokom 1999 znížil z 1,5 milióna osôb na 684-tisíc, teda o 54,2 % a v posledných mesiacoch sa stabilizoval na 20 % pôvodného počtu pricestovaní, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje okolo 23-tisíc návštevníkov mesačne. Obdobná situácia je aj v prípade vycestovania slovenských občanov na Ukrajinu. Počet prekročení hraníc našimi občanmi sa medziročne znížil o 15,1 % a ustálil sa na 3,5 tisíca osôb mesačne. Vízová povinnosť je administratívnym opatrením obmedzujúcim voľný pohyb osôb, a preto negatíva, ktoré zavedenie vízovej povinnosti so sebou nesie, sa dali očakávať. Otázkou je, čo sa urobilo, aby sa eliminovali na minimálnu mieru. Slovenská asociácia cestovných kancelárií Hospodárskemu denníku oznámila, že akvizíciu na ukrajinskom trhu ponecháva v plnom rozsahu na cestovné kancelárie. Osobitne aktívna v tomto smere je cestovná kancelária BB Tour z Bardejova a niekoľko ďalších cestovných kancelárií na východnom Slovensku, ktoré sa z vlastnej iniciatívy v minulom roku zúčastnili na turistickom workshope v Kyjeve. Tento rok sa v tomto smere začala aktivizovať aj Slovenská agentúra pre cestovný ruch, ktorá zastrešuje slovenskú účasť na spomínanom workshope, ktorý sa bude konať v dňoch 3. až 5. apríla. Zvýšená pozornosť trhom, proti ktorým sa zavádzajú administratívne opatrenia, by sa mala venovať ešte pred ich zavedením. Teraz, keď už došlo k prepadu a turisti z Ukrajiny smerujú do iných destinácií a naše pozície na ukrajinskom trhu sú už oslabené, nás bude stáť akvizícia oveľa viac.

Aj zavedenie vízovej povinnosti stojí štát nemálo peňazí. Vízové poplatky vôbec nekryjú náklady vynaložené na personálne posilnenie konzulátov, na ich materiálové a strojové vybavenie. Na druhej strane možnosť prístupu k Schengenskej dohode prinesie do budúcnosti oveľa viac výhod. Preto by sme nemali tak vehementne trvať na návratnosti vynaložených nákladov, ktorá okrem iného vedie aj k snahe zvyšovať poplatky za víza. Skôr by sme sa mali snažiť o umožnenie získať víza aj na hraničných priechodoch a letiskách, a to aj na počkanie, bez účtovania závratne vysokých administratívnych poplatkov. Riešením by mohla byť aj v liberalizácia pohraničného styku, ktorá však závisí od dohody oboch štátov, teda na schopnosti vysokých štátnych úradníkov a diplomatov dosiahnuť v tejto veci dohodu.

Rudolfa Vallová