Namiesto reformy je chaos

Pozitívne ohlasy na transformáciu akosi nepočuť

Kdečo z výdavkov škrtnúť, vziať, zrušiť, ušetriť - asi tak by sme mohli charakterizovať reformu v zdravotníctve, o ktorej toľko hovorí rezortný minister Roman Kováč. Tento postup sa týka liekov, lôžok, nemocníc, ale aj výskumu či preventívnych pracovísk. Podľa predsedu Slovenskej asociácie farmaceutických výrobcov, orientovanej na vývoj a výskum, Miloslava Lednára tu nejde o nič iné ako o skákanie z jednej horúcej témy na druhú. Najhoršie na tom je, že bez pozitívneho efektu, ale na dôvažok s negatívnym dosahom. Nielen odborníci vedia, že transformácia je o niečom úplne inom. Napríklad o konkrétnom programe, ktorý nášmu zdravotníctvu chýba. Výkonná riaditeľka už spomínanej asociácie tvrdí, že ona žiadnu transformáciu nevidí, registruje len chaos. Systém zdravotníctva by mal liečiť pacienta, a nie rozpočet. Podľa nej výdavky na lieky, v prepočte na jedného obyvateľa, na Slovensku dlhodobo patria k najnižším spomedzi krajín strednej Európy. Štát by mal konečne stanoviť jasné ciele vyjadrené merateľnými parametrami stavu obyvateľstva, ktoré má systém zdravotníctva dosiahnuť. Spotreba liekov, hradených aj voľne predajných, predstavuje na obyvateľa v SR v cene výrobcov 61 USD. Na porovnanie v Česku je to 70 USD, Maďarsku 76, Španielsku 205 a v krajinách EÚ 275 USD. Pokiaľ ide o výdavky na lieky hradené zo zdravotného poistenia, v roku 2000 predstavovali 14,3 mld. Sk. Rast na obyvateľa oproti roku 1999 bol 352 Sk. Z porovnania so spotrebou liekov v Česku vyplýva, že na Slovensku sa konzumuje až o jednu tretinu viac liekov v prepočte na dennú definovanú dávku. Často však ide o lacnejšie lieky. Bežná populácia má málo informácií napríklad o tom, že staršie lieky majú viac nežiaducich účinkov.

Odborníci z oblasti farmakoterapie tvrdia, že ak by sa prostriedky, ušetrené racionálnejším predpisovaním liekov venovali na úhradu moderných liekov, umožnilo by to kvalitnejšiu liečbu našich pacientov. Za posledných desať rokov vznikol rozdiel medzi strednou dĺžkou a aj inými zdravotnými ukazovateľmi medzi Českom a Slovenskom. Českí muži a ženy žijú v priemere o dva roky dlhšie ako slovenskí. Faktorov, ktoré sa pod tento rozdiel podpísali, môže byť mnoho, jedným z nich však môže byť rozdiel v systéme zdravotníctva a liekovej politiky. V každom prípade by sa lieková politika mala odvíjať od merateľných, a na základe dôkladnej analýzy stanovených, zdravotných cieľov štátu. Výška finančných prostriedkov, a teda aj pravidlá o hradení liekov, by sa mali odvíjať od toho, ktoré zdravotné parametre obyvateľstva je treba zlepšovať. Racionalizácia finančných prostriedkov by mala tomuto procesu pomáhať a mala by byť len prostriedkom na dosiahnutiu zdravotných cieľov štátu. Je potrebné zlepšiť racionálne predpisovanie liekov tak, aby bol lekár motivovaný čo najskôr a efektívne pacienta vyliečiť a dostať ho zo sociálnej siete do pracovného procesu, a to aj vzdelávaním, nielen štandardnými terapeutickými postupmi.

Ľudmila Koníková