Bez peňazí ani obnova

Komentuje Robert Róm

Slovensko je prevažne vidiecka krajina, a preto je logické, že obnova dediny sa musí stať jedným z nosných programov, ktorý zabráni jej chátraniu a umožní vytvoriť v týchto lokalitách dostatok pracovných príležitostí. Nie je žiadnym tajomstvom, že najmä mladí ľudia opúšťajú „rodnú hrudu“ a hľadajú možnosti vo väčších mestách, kde je podstatne väčší priestor získať slušné pracovné miesto. To im súčasná dedina len ťažko dokáže poskytnúť. V tejto súvislosti je namieste upozorniť, že na rozvoj dediny je okrem finančných injekcií potrebný aj entuziazmus jej obyvateľov. Na vidieku je nevyhnutné obnoviť technickú infraštruktúru, činnosť miestnych spolkov, združení a klubov a budovať miestne múzejné expozície. Bez zbytočných diskusií „či to ide alebo nie“ sa dedina musí zaoberať rozvojom nových pracovných príležitostí. V prvom rade ide o budovanie informačných a poradenských centier na podporu podnikania, obecných prevádzok a prenajímateľných priestorov na podnikanie. Doteraz finančne na reštauráciu vidieckeho života prispievalo len ministerstvo životného prostredia a čiastočne ministerstvo pôdohospodárstva. To je však málo, pretože dva rezorty takúto úlohu finančne jednoducho nemôžu zvládnuť. V uplynulom roku poskytlo ministerstvo životného prostredia na rozvoj dediny 10 mil. Sk, čo je evidentne málo. Podľa expertov sa na takýto projekt musí vynaložiť 500 mil. Sk ročne. A to už je rozdiel, nad ktorým by sa kompetentní mali zamyslieť, veď na slovenskom vidieku žije 42 % populácie. Pokiaľ chce štát skutočne toto prostredie skultivovať, musí uvoľniť podstatne viac financií. A nielen on, čakáme zlepšenie podnikateľského prostredia, využitie dostupných domácich zdrojov, ako aj grantov.