Podcenili sme problém BSE?

Na Slovensku doteraz 131 prípadov klasického variantu C-Jch

„Zo strany EÚ nemožno nevidieť okrem ekonomického aj určité politické pozadie problému. Slovensko ako asociovaná krajina musí na rovnaké zaradenie argumentovať o niečo lepšie ako napríklad škandinávske krajiny, ktoré sú zaradené výhodnejšie ako my, pričom nemožno povedať, že lepšie a spoľahlivejšie spĺňajú požadované podmienky. Uvedený politický aspekt treba mať na zreteli pri vyvíjaní potrebného úsilia v prevencii proti BSE,“ povedala pre Hospodársky denník vedúca Národného referenčného centra pomalých vírusových neuroinfekcií MUDr. Eva Mitrová, DrSc. Ako nám povedala, na Slovensku bolo doteraz diagnosticky potvrdených 131 prípadov klasického variantu Creutzfeldt-Jakobovej choroby (C-Jch). Títo pacienti, úplne odkázaní na opateru, umierajú v skutočnosti na pridružené infekcie, najčastejšie pľúc alebo obličiek. Celosvetový výskyt ochorenia je jeden pacient na jeden milión obyvateľov za rok. U nás na západnom a východnom Slovensku je to podobné, stredné Slovensko sa častejším výskytom C-Jch z priemeru vymyká. Táto choroba má formu sporadickú, kde príčinu nepoznáme, príčina je aj familiárna, pri ktorej hrá úlohu dedičnosť, a tiež taká, ktorá je spôsobená

prenosom nákazy

pri liečebnom zákroku. V SR je prítomná sporadická aj familiárna forma, iatrogenný výskyt sa ani v jednom prípade nedokázal.

Najnovšie zaradenie SR zo strany Európskej komisie predbežne do tretej (teda po krajinách výskytu BSE najrizikovejšej ) skupiny štátov, nie je podľa vás spravodlivé. Prečo?

- Jednoznačne nám ukrivdili. Najzávažnejší aspekt problému - kŕmenie hovädzieho dobytka mäsovokostnou múčkou, teda neohrozenie domácich chovov, sa dá presvedčivo dokázať. Achillovou pätou je však hovädzí dobytok dovezený z rizikových štátov EÚ. Slovensko zatiaľ nemôže dokázať to, čo Česko, kde nemala tradíciu diagnostika a výskum prionových nákaz, a predsa od konca minulého roka do polovice marca vyšetrili už 1700 zvierat. Z asociovaných krajín, ktoré boli rovnako zaradené ako my, Česko a Slovensko mali vzhľadom na výhodnú spoločnú legislatívu a tradície výnimočne

dobrú pozíciu

aj príležitosť v tandeme vyraziť z pelotónu reformných krajín a spoločne dosiahnuť lepšie zaradenie. Treba však dodať, že Štátna veterinárna správa sa usiluje na kompetentných miestach v zahraničí o naše spravodlivejšie ohodnotenie, čo je mimoriadne dôležité pre naše exportné ambície.

Prečo doteraz nebola vyšetrená potrebná časť z tých zvierat, ktoré sme v minulosti doviezli?

- Túto otázku kladiete na nesprávnom mieste. Ako vieme, pracovisko pre diagnostiku BSE, na rozdiel od Česka, máme na Slovensku už niekoľko rokov, tam skôr získate kvalifikovanú odpoveď. Z odborného hľadiska však môžem povedať, že existujú štyri špecifické diagnostické metódy. Z toho dve umožňujú rýchle vyšetrenie veľkého počtu zvierat, ďalšími dvoma sa dá vyšetriť menší počet vzoriek a používajú sa na konfirmáciu výsledkov. Aj keď sa naše pracovisko zameriava predovšetkým na humánne nákazy, a ako zatiaľ jediní v SR máme skúsenosti aj s diagnostikou prionových chorôb zvierat, najmä oviec a mačiek. Preto sme ešte v januári ponúkli výpomoc dovtedy, kým sa zaškolia príslušné veterinárne pracoviská. Prakticky

sme mohli

doteraz vyšetriť do 500 zvierat. Pokiaľ mám informácie, už sa poverení veterinárni pracovníci zo Slovenska vo Švajčiarsku vyškolili, zvieratá sa testujú. Dúfajme, že do konca marca, keď sa predbežné zaradenie zmení na konečné, bude už k dispozícii dostatočný počet vyšetrených zvierat, aby sme mohli tento jediný slabý bod našej obrany obhájiť. Je to dôležité z ekonomického hľadiska a bola by veľká škoda neobstáť, tým skôr, že výskyt BSE na Slovensku je skutočne veľmi nepravdepodobný.

V Anglicku majitelia choré zvieratá dlho neohlasovali, a tie sa dostávali do potravinového reťazca. Až keď sa kompenzovali choré zvieratá v hodnote ceny zdravých, počet hlásených nakazených kusov výrazne stúpol. Hovoríte, že u nás BSE nie je, ale nemôže to byť tak ako v Anglicku, že k výskytu došlo, ale my o tom oficiálne nevieme?

- Pri takomto porovnaní si treba uvedomiť zásadný rozdiel medzi Anglickom a Slovenskom. To, že u nás chýbajú príčiny (postupy pri výrobe mäsovokostnej múčky, systém kŕmenia hovädzieho dobytka), ktoré viedli k vzniku BSE. Na jednej strane sa BSE teší veľkej pozornosti médií, ale na druhej strane nie je dosť mediálnych relácií, ktoré by vecným, názorným spôsobom a opakovane

priblížili chovateľom,

ako sa toto ochorenie u nakazených zvierat vyvíja, ako sa celý klinický priebeh prejavuje. Je to mimoriadne dôležité pre prípadné zavlečenie nákazy na Slovensko.

Jeden nemecký vedec sa vyjadril, že príčinou vzniku BSE nebola kontaminovaná mäsovokostná múčka, ale podávanie rastových hormónov z hypofýz chorých zvierat...

- Myslím si, že táto jeho analógia s humánnym ochorením nezodpovedá skutočnosti. Svedčia o tom epidemiologické údaje, ktoré dokumentujú, že keď sa skutočne podarilo zastaviť konzumáciu mäsovokostnej múčky, výskyt nových prípadov BSE sa u hovädzieho dobytka podstatne znížil. O čom azda možno špekulovať je otázka, či začiatočná nákaza pochádza z oviec postihnutých klusavkou alebo to boli ojedinelé prípady spontánne vzniknutej spongioformnej encefalopatie hovädzieho dobytka, ktorá sa recykláciou pomnožila až do epidemických rozmerov. Tento problém nie je doriešený, ale úloha mäsovokostnej múčky pri vzniku BSE nie je sporná. Vrátim sa však k rastovému hormónu. Až do roku 1985 sa deťom s nízkym trpasličím rastom podával

rastový hormón

pripravený z ľudských hypofýz. Tým, že sa medzi ne dostala aj hypofýza z pacienta postihnutého Creutzfeldtovou-Jakobovou chorobou, liekom sa preniesla nákaza aj na liečených mladých pacientov. Slovensko tiež patrilo k exportérom hypofýz, ale z finančných dôvodov sa dovážalo pomerne málo finálneho preparátu. V dlhodobo kontrolovanom súbore mladistvých, liečených rastovým hormónom, sa u nás nevyskytol ani jeden prípad Creutzfeldt-Jakobovovej choroby. Inú skúsenosť majú vo Francúzsku, kde veľký počet prípadov takto vzniknutej choroby ešte stále rastie.

V oblasti Lučenca a na Orave je pomerne veľa prípadov tohto ochorenia, nejde však o nový variant spôsobený BSE. Čím sa to dá vysvetliť?

- Už v roku 1978 sme v Paríži upozornili na nezvyčajné nahromadenie choroby v severnej a južnej oblasti stredného Slovenska a predpokladali sme, že zaň môže byť zodpovedná súčinnosť vonkajších a vnútorných faktorov. Vnútorný, teda

dedičnú náchylnosť

na ochorenie, sme neskôr vedecky aj dokázali. Vonkajší je stále predmetom výskumu. V našom súbore pacientov je totiž vysoké percento pracovníkov v pôdohospodárstve, preto sme chceli najprv zistiť, či sa u nás vôbec vyskytuje najstaršia prionová choroba, choroba oviec - klusavka. Vieme, že bola v minulosti „dovezenᓠna územie Rakúsko-Uhorska. Neskôr sa diagnostikovala aj v Poľsku, Maďarsku, bývalej NDR a v roku 1991 v ZSSR, konkrétne na Ukrajine. Jej výskyt u šľachtenej ovce - valašky sme síce na našom území dokázali, ale keďže vieme, že klusavka priamo človeka neohrozuje, náš problém to

Existuje teda súvislosť medzi klusavkou oviec a zvýšeným výskytom Creutzfeldt-Jakobovej choroby na Slovensku?

- Priama súvislosť určite nie. Vieme, že klusavka sa vyskytuje endemicky v Anglicku a vo Francúzsku najmenej dve storočia a výskyt klasického variantu choroby to neovplyvnilo. Vznik nového variantu C-Jch je zložitejší problém. Nemožno vylúčiť, že BSE vznikol kŕmením kráv mäsovokostnou múčkou, v ktorej bol pôvodca klusavky oviec. Pri „pasážovaní“ pôvodcu choroby oviec cez iný živočíšny druh, došlo asi k selekcii najagresívnejšieho kmeňa, čo sa prejavilo zmenou jeho biologických vlastností. Z nich mimoriadne dôležitá je schopnosť prenosu nákazy nielen v rámci svojho druhu, ale aj na iné druhy a možnosť prenosu nákazy perorálne. To sú veľmi

dôležité rozdiely,

lebo pri klasických formách prionových chorôb zreteľne pôsobila druhová bariéra a experimentálny prenos nákazy sa daril predovšetkým intracerebrálne. Aj pri ňom neochoreli vždy všetky nainfikované zvieratá. Ide teda o veľký, negatívny prelom, výrazné zvýšenie rizika spôsobené zásahom človeka. Túto situáciu nemôžeme dávať do súvislosti s naším nálezom na Slovensku.

Vladimír Turanský