Práca nadčas a zmluvné platy

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce generálny riaditeľ nemá nárok na príplatky za prácu nadčas. Od ktorej úrovne funkcií sa v podnikateľských organizáciách už nemusí platiť práca nadčas?

- Nie je stanovená žiadna úroveň funkcií alebo vedúcich funkcií, pre ktoré by platilo, že im za prácu nadčas automaticky zaniká nárok na príplatok (správny pojem je „mzdové zvýhodnenie“) za prácu nadčas.

Pokiaľ ide o odmeňovanie zamestnancov, nie je možné odvolávať sa na ustanovenia Štvrtej hlavy Druhej časti Zákonníka práce. Pri odmeňovaní zamestnancov tzv. podnikateľskej sféry platí zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, skrátene zákon o mzde. Ten v § 22 okrem iného uvádza, že ustanovenia § 111 až 123 Zákonníka práce sa nemôžu použiť, takže aj celý § 116 Zákonníka práce je právne neúčinný.

Mzdové nároky zamestnancov pri práci nadčas rieši § 5 zákona o mzde. Ten však nestanovuje žiadne funkcie, pre ktoré by automaticky platilo, že vo výške mzdy už majú každú prácu nadčas zohľadnenú, t. j. že za prácu nadčas už mzdu nedostanú. Zákon o mzde túto otázku rieši všeobecne:

„Pokiaľ sa mzda dohodla v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas, mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas ani náhradné voľno (za prácu nadčas) neprislúcha.“

Zákon o mzde umožňuje takto dohodnúť mzdu nielen s vedúcimi zamestnancami, ale s ktorýmkoľvek zamestnancom. Pod pracovnou zmluvou treba v zmysle legislatívnej skratky uvedenej v zákone o mzde chápať aj každú inú zmluvu o mzde, dohodnutú podľa § 244 Zákonníka práce. Čo je však najdôležitejšie, v zmluve sa musí jasne uviesť, že v dohodnutej výške mzdy sa už prihliadlo na prípadnú prácu nadčas, takže zamestnancovi za hodiny práce nadčas nebude vyplatená mzda ani mzdové zvýhodnenie.

V kolektívnej zmluve je možné vymedziť okruh funkcií, pri ktorých sa vo mzde už zohľadní prípadná práca nadčas. To znamená, že kolektívnou zmluvou je možné určiť si vlastnú úroveň funkcií, na ktorých zamestnancom sa už nebude platiť za prípadné hodiny práce nadčas.

Nemáme uzavretú kolektívnu zmluvu. Môžeme v mzdovom predpise určiť, že sa takto bude postupovať u vedúcich zamestnancov na vybraných funkciách?

- Určenie okruhu funkcií nepostačuje, mzdový predpis nie je postavený na roveň kolektívnej zmluvy.

Aby zamestnancovi nemusela byť osobitne poskytovaná mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, je potrebná individuálna alebo kolektívna dohoda. Rozhodujúce teda je, že musí ísť o dohodnutie sa na inom ako štandardnom postupe (štandardným postupom je poskytnutie mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas). Zákon o mzde vyžaduje výlučne zmluvné riešenie tejto otázky, takže iba vymedzenie okruhu funkcií, v ktorých by zamestnancom nepatrila mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas vnútorným mzdovým predpisom, je nedostačujúce.

Uvedené však neznamená, že by zamestnávateľ nemohol vo vnútornom mzdovom predpise takýto okruh funkcií stanoviť. Musí však súčasne v pracovnej zmluve alebo v zmluve o mzde s príslušným zamestnancom nastupujúcim na alebo zastávajúcim takúto funkciu jasne stanoviť, že v jeho výške mzdy je už zohľadnená aj prípadná práca nadčas. Až na základe takéhoto dohodnutia nárokov v prípade nadčasovej práce je možné zamestnancovi mzdu a mzdové zvýhodnenie za prípadné hodiny práce nadčas nepriznať.

Majstri majú dohodnuté zmluvné platy. Môže byť zmluvný plat dohodnutý jedinou sumou alebo treba zmluvnú mzdu rozdeliť na základný mesačný plat a príplatky za sviatok a za noc?

- Za určitých podmienok je možné s majstrami dohodnúť plat jedinou sumou, v ktorej bude zohľadnená prípadná práca v noci alebo vo sviatok.

Zákon o mzde upravuje minimálne nároky pri práci nadčas, práci vo sviatok, pri nočnej práci a pri práci v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Pokiaľ ide o nočnú prácu a prácu vo sviatok, zákon o mzde dáva možnosť odlišného postupu u tzv. vedúcich zamestnancov, než u ostatných zamestnancov. Je to opodstatnené preto, že vedúci zamestnanci si spravidla sami organizujú svoj pracovný čas.

Odlišnosť postupu spočíva v tom, že s týmito zamestnancami je možné dohodnúť mzdu tak, že v nej okrem prípadnej práce nadčas bude zohľadnená aj prípadná práca vo sviatok a v noci. Pri takomto spôsobe dohodnutia výšky mzdy vedúcemu zamestnancovi už nepatrí mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok ani mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.

Na rozdiel od práce nadčas táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh v zmysle odvolávky ustanovuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce, a možno sa tak dohodnúť len v pracovnej zmluve, resp. zmluve o mzde s vedúcim zamestnancom. Pokiaľ by sa individuálne dohodnutie malo nahradiť dohodnutím sa v kolektívnej zmluve, táto časť kolektívnej zmluvy by bola neplatná.

Keďže majstri sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny, treba ich považovať za vedúcich zamestnancov. V pracovnej zmluve alebo v inej zmluve s majstrom je preto možné dohodnúť výšku platu jednou mesačnou sumou, v ktorej už bude zohľadnená práca v uvedených neštandardných podmienkach, čo však v zmluve musí byť jednoznačne uvedené.

Ing. Miroslav Mačuha