Daň sa platí len z reálneho príjmu

V súvislosti s finišovaním prác na skončení zdaňovacieho obdobia roku 2000 sa do popredia dostávajú každoročne niektoré problémy. Jedným z nich je, že zamestnávatelia zamestnancom vystavujú v niektorých prípadoch nesprávne potvrdenia o zdaniteľných príjmoch a zrazených preddavkoch na daň. Ide o prípady, ak mzdu alebo iný druh príjmu zo závislej činnosti v skutočnosti nevyplatia napríklad z dôvodu platobnej neschopnosti. Pripomíname preto, že ak príjem za rok 2000 zamestnancom do konca januára 2001 v skutočnosti nevyplatili (len zúčtovali), nemohli im ho ani uviesť do predmetného potvrdenia, ktoré slúži ako podklad na podanie daňového priznania alebo ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Takýto nevyplatený príjem sa bude započítavať zamestnancovi do jeho čiastkového základu dane z tohto druhu príjmov až v roku skutočnej výplaty (v roku 2001, ak bude vyplatený). Až v tom roku sa aj uvedie do potvrdenia. Ak boli potvrdenia vystavené nesprávne, o čom svedčia mnohé poznatky z praxe, je ešte čas ich opraviť. Ešte stále je možné do konca marca podať tzv. opravné daňové priznanie (na predtým podané sa neprihliada) a ešte stále je možné opraviť aj ročné zúčtovanie preddavkov na daň z tohto druhu príjmov. Mnohí si neuvedomujú, že aj keď zamestnancovi v skutočnosti neplynul príjem celý rok, že má nárok na odpočet nezdaniteľných súm základu dane v celoročnej výške (38 760 Sk a ďalšie podľa počtu mesiacov splnenia nároku, ktorý však nie je viazaný na počet mesiacov poberania príjmu).

Pripomíname, že pre zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti platí, že sa zdaňujú až pri výplate. Žiadny preddavok na daň zamestnávateľ nezrazí z príjmu zamestnanca len v prípade, ak zdaniteľná mzda vyjde nulová (keď nezdaniteľné sumy sú vyššie ako hrubé príjmy) alebo ak spočívala len v nepeňažnom plnení. Na uvedenú skutočnosť upozorňujeme z toho dôvodu, že sa stávajú prípady, keď zamestnávatelia zrazia daň skôr ako vyplatia príjem (v čase, keď príjem zúčtujú, ale ešte nevyplatia). Dokonca ju aj odvedú správcovi dane. Príjem však v skutočnosti nevznikol, lebo nebol zamestnancovi vyplatený. Potom sa stáva, že zamestnancovi sa po skončení roka objaví v čiastkovom základe dane i takýto nevyplatený príjem. To má za následok, že sa vďaka tomuto príjmu dostane do vyššej daňovej progresie z tohto nelogického dôvodu. Z prepočtov mu vyjde, že musí zaplatiť vyššiu daň (aj keď príjem v skutočnosti nemal). Ak podáva daňové priznanie, potom si z daňovej povinnosti odpočíta i preddavky na daň, ktoré zamestnávateľ z nevyplateného príjmu zrazil a odviedol. Jednoznačne tieto fakty vyplývajú z § 5 ods. 4 a § 41 ods. 3 a 6 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

Dagmar Piršelová