Ekonomicky k epidémiám

Prečo sa vo Veľkej Británii o BSE celé roky vôbec nehovorilo?

Spravidla vzdávame hold vedcom, ktorí odhalia vírusy a nájdu spôsob, ako ich zneškodniť. Niekedy sa však stane, že aj vírus nám čo-to odhalí (alebo aspoň pripomenie). Napríklad niečo o povahe nášho systému a spoločnosti, v ktorom je ľudské správanie motivované najmä honbou za ziskom, pričom kategórie ako všeobecné dobro a zľutovanie sa dostávajú ďaleko do ústrania. Mikroorganizmus sa však uznania za odhalenie darmo bude dožadovať.

Zoberme si chorobu šialených kráv. Ako vysvetliť dlhoročné presviedčanie verejnosti zo strany britských úradov, že konzumácia mäsa z nakazeného dobytka nemá následky na ľudské zdravie, ak nie snahou zabrániť ekonomickým stratám. Keďže ľudský variant BSE - Creutzfeldt-Jakobova choroba - má relatívne dlhú inkubačnú lehotu, ilúziu o neškodnosti sa darilo dosť dlho udržiavať. Ibaže celá vec sa zákonite nakoniec prelomila a BSE už bola rozšírená. Zvieratá tak šli do ohňa a niektorí ľudia do neba. Úprimnejším a zodpovednejším prístupom sa pritom mohlo predísť mnohým súčasným komplikáciám.

Ale zaujímavá je aj slintačka a krívačka. Ide o vo svete mimoriadne rozšírenú chorobu. No, práve v prípade Veľkej Británie (a aj ďalších krajín EÚ) sa stretáme z morálneho hľadiska s dosť pochybným spôsobom boja proti epidémii. Tisíce ošípaných, kôz či kráv musia ísť na jatky len preto, že je to zo všetkých možností najekonomickejšia. Pritom úmrtnosť zvierat na slintačku a krívačku je len minimálna. Dokonca ani konzumácia dobre uvareného mäsa nepredstavuje riziko pre ľudské zdravie, keďže vysoká teplota vírus zabíja. Civilizovanejšia forma boja - pomocou existujúcich vakcín - by však znamenala trvalejšiu prítomnosť choroby v krajine. Nielenže by sa týmto znížila produkcia fariem, ale by nebol ani možný export zvierat do tzv. čistých krajín, čo je v prípade Británie dôležitý zdroj príjmov. A tak sledujem zábery britských vojakov, ako bojujú proti domácim zvieratám.

(by)