Všeobecný pardon?

Peter Kasalovský

Pred našimi hranicami nestoja zástupy investorov zo zahraničia. Za nimi je ich iba niekoľko. Prioritne sa zaujímajú o SPP a Slovenské elektrárne. Ozajstným, najväčším a takpovediac nenapodobiteľným investorom je a dlho aj bude VW. Na päty sa mu dívajú viaceré firmy, ale tie investovali do kúpy takých firiem, ktoré pred rokmi patrili k našim zlatým teliatkam. Počas transformácie sa však stali pre svoje „schudnutie“ priam výpredajovým artiklom. Ich majetok sublimoval, či sa premiestňoval k súkromným vlastníkom.

Lupy zo štátneho a z družstevného majetku zabezpečili na doživotie mnohých vlastníkov a ich rodiny, ale nakrátko aj osadenstvá firiem. Nehovoriac o bakšišoch a najrôznejších poplatkoch i 10 až 20 percentách z hodnoty získaného, prípadne spravovaného majetku vrhnutého do konkurzu pre štátnych funkcionárov a ich trpaslíkov. V niektorých prípadoch išlo o pozornosti až do výšky polovice hodnoty transakcií. Začali sa pred pádom bývalého režimu, rozvinuli sa a dodnes pokračujú. Väčšinou beztrestne.

Časť z takto získaného majetku a tiež hotovostí sa i transformovala a v nejednom prípade prispieva k pevnosti iných mien, ako je slovenská koruna. Aj keď sa z nej niečo málo investovalo doma, či už do takmer pevnostných obydlí alebo do áut luxusnej triedy a kvality života na úrovni šejkov, tak doma chýba viac ako dosť. To, čo chýba pre normálne fungovanie nášho zdravotníctva, školstva, kultúry, vedy a športu sa zúročuje v bankách iných štátov alebo tamtiež vo forme cenných papierov.

Odhady zbehlých financií za naše hranice sú rôzne: od jednej do šiestich miliárd USD. V tejto súvislosti by sa dala oceniť schopnosť našich ľudí vyviezť taký objem devíz, veď v 1993. roku sa odhadovalo, že ukrajinské subjekty mali v západných bankách od osem do jedenásť miliárd USD. Neskoršia snaha vtedajšej vlády Ukrajiny umožniť ich návrat vo forme investícií späť bola síce fiaskom, t. j. neúspešná, avšak je výzvou postarať sa o to, aby také financie pracovali v mieste svojho pôvodu či rodiska.

Nie je od veci uvažovať o tom, ako privábiť domov slovenské zdroje v zahraničí. Svojím spôsobom je v nich zhmotnená práca celých generácií, tak prečo neurobiť všeobecný pardon trebárs na obdobie roka. Odhliadnuc od mravnej stránky takéhoto aktu, boli sme to predsa my všetci, ktorí sme - ako tvorcovia štátu, jeho zriadenia a všetkej moci umožnili postupný a pokojný presun miliardových hodnôt do zahraničia. Tých, ktoré chýbajú na rozvoj a riešenia bez finančných injekcií neriešiteľných problémov.

Nech sa stane, čo potrebujeme. Prospešnosť takýchto zdrojov by dala väčšine zabudnúť na to, ako sa v minulom decéniu a v tom terajšom vytvorili. Ich zdanenie jedným-dvoma percentami by tiež nebolo neprekonateľnou prekážkou. Spomínané zdroje nie sú fikciou, pokiaľ by to tak bolo, tak musíme prekopať krížom-krážom Slovensko a objaviť kdesi skrytých najmenej päťsto miliárd...