Hospodársky denník
USD48,6 Sk
EUR43,524 Sk
CHF28,342 Sk
CZK1,275 Sk
  Streda  28.Marca 2001

Vymedzenie zastavaného územia

Stále sa neakceptujú požiadavky na výstavbu priemyselných zón

V štátoch západnej Európy sa stavia ročne päť až sedem bytov na tisíc obyvateľov. Pri porovnaní s dolnou hranicou by sme ročne mali postaviť 27-tisíc bytov. To by zodpovedalo aj potrebám riešenia bytového problému pre príslušnú vekovú štruktúru nášho obyvateľstva, ktorá potrebuje riešiť svoj bytový problém. Pri úvahe, že polovica bytovej výstavby by sa uskutočnila vo vidieckych sídlach, teda mimo v súčasnosti zastavaného územia, celkový záber pre túto lokalizáciu by bol 400 hektárov ročne. Súčasný celoslovenský podiel 0,45 hektára poľnohospodárskej pôdy na obyvateľa by sa nezmenil a bol by porovnateľný s vyspelými štátmi západnej Európy. Rozvoj obcí je v súčasnosti limitovaný intravilánom, tzv. hranicami zastavaného územia. Podľa zákona NR SR č. 237/2000 Z. z. je zastavané územie súbor stavebných pozemkov vhodných na zastavanie, vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce alebo jej zóny. Územný plán však musí riešiť usporiadanie a trvalo udržateľný rozvoj celého katastrálneho územia, lokalizáciu a fungovanie všetkých činností a vzťahy medzi nimi. Preto pri návrhu usporiadania funkcií obce sa musí uplatniť interdisciplinárny prístup štátnych, regionálnych a samosprávnych orgánov v celej ich odbornej štruktúre. Metodický pokyn MP SR nadväzujúci na zákony č. 307/1992 a č. 83/2000 NR SR je preto obmedzujúci a dáva pohľad len z jednej strany. Orgány ministerstva pôdohospodárstva nemôžu formovať abstraktné premisy, ako napríklad:

- stanovenie vhodných a nevhodných pozemkov v hraniciach a mimo hraníc zastavaného územia,

- obmedzovanie štruktúry vybavenosti, ktoré v mnohých obciach jednoducho patria do základnej vybavenosti a obec by ich mohla dokonca budovať ako verejnoprospešné stavby,

- zdaňovanie pozemkov pre činnosti, ktoré významnou mierou zvýšia zamestnanosť obyvateľov obce.

Metodická smernica ministerstva pôdohospodárstva duplikuje administratívne vymedzovanie zastavaného územia s procesom spracovania a schvaľovania územného plánu obce. Vytvára nový schvaľovací postup v lokalizácii činností v území, ktorý len na základe poľnohospodárskeho hľadiska ovplyvňuje usporiadanie činností v celom katastrálnom území obce. Namiesto vytvárania podmienok na zvýšenie produkcie poľnohospodárskej výroby sa uprednostňuje kvantitatívny postup udržiavania rozsahu poľnohospodárskej pôdy bez ohľadu na jej efektívne využívanie, čím sa vytvárajú zábrany pre rozvoj trhu i pre podnikateľské aktivity. Na poľnohospodársku pôdu treba pozerať aj ako na výrobný prostriedok, na ktorý platia zákony trhu.

V metodických pokynoch sa neakceptujú požiadavky na výstavbu priemyselných zón v príslušných obciach. Tieto by mali vytvárať širšie možnosti zvýšenia zamestnanosti a predovšetkým rozvoj malých a stredných podnikov. Aj v týchto prípadoch sa obec musí podieľať na výstavbe inžinierskej infraštruktúry a mala by sa podieľať i na odvode dane zo zmeny využitia pozemkov ak chce pritiahnuť investorov. Neuvažovalo sa ani o okolnostiach, že obec môže byť v kontaktnom alebo záujmovom území mestského sídla a katastrálne územie obce môže priamo nadväzovať na mestské alebo kontaktné územie mesta. V obidvoch prípadoch nižšia cena pôdy vyvolá väčší záujem o lokalizáciu bytovej výstavby. Už dnes sa vytvárajú aglomerované sústavy sídel, v ktorých sa budú lokalizovať činnosti priemyselnej výroby, služieb, nadmestskej vybavenosti. Izochróna vymedzenia týchto území je tvorená 45-minútovou dochádzkou do práce. Podľa tohto ukazovateľa pre značnú časť obyvateľov vidieckych sídel sú dostupné pracoviská v mestách a v ich kontaktných územiach.

K vyňatiu pôdy na účely lokalizácie bývania nemožno ani vyžadovať dokument o predpokladanom demografickom raste. Súčasný stav a trend prirodzených prírastkov obyvateľstva vo väčšine sídel je nízky, nulový alebo mínusový. Nemožno teda rozhodovať a vymedzovať lokality pre bývanie len podľa súčasného demografického stavu. Obložnosť 307 bytov na 1000 obyvateľov je pri porovnaní s európskymi štátmi vysoká. S rastom životnej úrovne sa vo svete rozvíja i tzv. druhé bývanie, ktoré nie je vymedzené direktívnou lokalizáciou, ale ponukou priestoru a slobodným rozhodnutím výberu miesta. Na druhej strane súčasná hospodárska situácia na Slovensku núti mnohých obyvateľov obcí intenzívne obrábať záhrady a záhradky najmä okolo domu.

Z uvedeného vyplýva:

- inventarizácia kvality pôdy podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek nie je celkom objektívna v porovnaní na celom území Slovenska, nevystihuje skutočnú štruktúru kvality, je nepresná a nezodpovedá súčasnému politicko-spoločenskému vývoju, uprednostňujúcemu trhové systémy hospodárenia,

- vymedzovanie zastavaného územia podľa jedného odvetvového kritéria je neobjektívne, obmedzuje rozvoj obcí, rast ich ekonomiky, nerešpektuje súkromné vlastníctvo pôdy,

- bytové potreby obcí sa nemôžu riešiť len podľa súčasného demografického stavu obyvateľstva v obciach. Pri požiadavkách formovania potrieb je potrebné využiť širšie hľadiská, ktoré v mnohých prípadoch prekračujú hranice obce a jej katastrálneho územia,

- vzhľadom na ekonomický potenciál obyvateľstva treba na vidieku počítať najmä s rozvojom svojpomocných foriem výstavby domov,

- optimálne územné usporiadanie intravilánu a extravilánu obcí sa môže riešiť len nástrojmi územného plánovania (priestorového usporiadania), pričom by bolo účelné uplatniť skrátené postupy spracovania územných plánov vidieckych sídel.

Doc. Ing. J. Húsenicová

Žilinská univerzita

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.