Dôvera a profesionalita

Dôležitá je aj väzba hráčov s fanúšikmi

V dobrom rozpoložení predstúpil tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Jozef Adamec pred zástupcov médií po cennej remíze v Turecku a pred ďalším zápasom kvalifikácie MS 2001 doma s Azerbajdžanom. Potvrdila to aj jeho vtipná odpoveď na otázku jedného z dvoch novinárov z radov nášho dnešného súpera, s akým výsledkom počíta. „Boli by sme radi, keby ste nás doma nechali vyhrať,“ odvetil žartovne náš lodivod. Predtým ešte vo vážnejšom tóne konštatoval: „Ani papierovo slabší súper z Azerbajdžanu nebude prechádzkou rajom, opäť musí byť na ihrisku stopercentná disciplína.“ Samozrejme, aj nasadenie a bojovnosť na úrovni tej z Istanbulu.

Výkon v Turecku ešte stále rezonoval v otázkach i odpovediach a z našej strany padla jedna v tom zmysle, či sa trénerovi podarilo nájsť tajomstvo, ako z hráčov dostať výkonnostné maximum? Odpoveď J. Adamca bola určite zaujímavá: „Počas spoločného účinkovania v reprezentácii sa postupne buduje vzájomná dôvera medzi mnou a hráčmi. Reprezentanti, ktorí prichádzajú zo zahraničných klubov, si ako cenný atribút prinášajú nasadenie i bojovnosť, ktoré patria do arzenálu každého profesionála. Myslím, že svojím príkladom strhávajú aj hráčov z domácej ligy, ktorí majú tiež svoje nesporné danosti a úlohou trénera je vhodne ich skĺbiť. Pevne verím, že aj hráči z našej ligy si čoskoro zoberú za svoju povinnosť vystupovať vždy profesionálne - u susedov v Česku si to uvedomili dávnejšie, a nielen vo futbale, preto sú dnes nepomerne ďalej.“ Zdá sa, že aj u nás by k tomuto smerovaniu mohlo prísť, nastúpená cesta vyzerá sľubne.

Jozef Adamec spomenul aj ďalší zaujímavý príklad z Turecka, spojený tentoraz s reprezentáciou tamojšieho polmesiaca - silnú väzbu hráčov a fanúšikov. Prejavila sa konkrétne v tom, ako ochotne hráči pri predstavovaní bežali za bránu, aby pozdravili svojich skalných, stojacich pri nich v dobrom i zlom. „U nás situáciu poznáme - fanúšik je vďačný a povzbudzuje, keď sa mužstvu darí, zatracuje v momente, keď sa dariť prestane,“ konštatoval náš kormidelník. Trafil klinec po hlavičke, pretože atmosféru na štadiónoch - nielen doma, ale aj v zahraničí - dobre pozná. A vie aj to, ako dokáže hráčov vyburcovať, čo zdôraznil na základe pozorovania svojich zverencov pri ich vystúpeniach v dresoch zahraničných chlebodarcov. „Po našom dobrom ťahu v Istanbule, kde sme výkonom nášho futbalového priaznivca potešili, je teraz na rade divák, aby nás podporil, aj keby sa v istých fázach nedarilo.“

Ľubomír Dávid