Spory o fonde bojom o peniaze

Priemysel nemá kontrolovať, ale byť kontrolovaný

„Mojou úlohou bolo posúdiť návrh zákona o odpadoch z hľadiska približovania sa slovenskej environmentálnej legislatívy k legislatíve EÚ. Môžem povedať, že je v súlade s aquis communitaire až na niekoľko formálnych a technických drobností,“ zdôraznila expertka Európskeho inštitútu verejnej správy Marie Soveroski, ktorú pred časom NR SR požiadala o posúdenie spomínaného zákona. Ďalej však dodala, že jej pozitívne hodnotenie sa vzťahuje len a len na zákon a nie na ustanovenia o Recyklačnom fonde. Jeho založenie totiž nevychádza z požiadaviek smerníc EÚ, a preto nepatril do jej posudzovania. Toto vyjadrenie, ktoré nám poskytla po prezentácii svojho stanoviska vo Výbore NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody, je však v rozpore s vyhláseniami kompetentných. Tí totiž tvrdili, že pozitívne hodnotenie M. Soveroski sa vzťahuje aj na Recyklačný fond. „Keď sa pozriem na to, čo je na papieri napísané,

nie je jasné,

ako bude fond fungovať, či nedôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Rozpor vidím aj s princípom ťznečisťovateľ platíŤ či v transparentnosti štátnej pomoci,“ dodáva M. Soveroski. Vzhľadom na fakt, že podobné výhrady k zákonu predniesol aj spravodajca k zákonu v gesčnom výbore poslanec Peter Muránsky a v rámci neutíchajúcej diskusie k nemu aj zástupcovia viacerých podnikateľských združení či konkrétnych podnikov, pripomeňme, v čom je najväčší rozpor. Z Recyklačného fondu sa má podporovať financovanie nákladov na zber, prepravu, úpravu a využitie vybratých komodít odpadov. Fond sa bude tvoriť z poplatkov za nasledujúce komodity: viacvrstvové materiály, tzv. PET fľaše, staré batérie a akumulátory, odpadové oleje, sklo, papier, staré vozidlá a opotrebované pneumatiky. Poplatky budú platiť výrobcovia a dovozcovia. No podľa argumentov časti odborníkov dovozcovia uvedených komodít budú musieť zaplatiť

poplatky na colnici

popredu, kým domáci výrobcovia až po roku. To však výrazne znevýhodňuje dovozcov. Podstatne väčší problém predstavuje aj zloženie Správnej rady fondu. Podľa zákona má byť síce nezávislá, ale za jednotlivé sektory bude jej členov menovať minister hospodárstva z členov AZZZ. Musia to však byť významní slovenskí spracovatelia. To znamená, že o peniazoch bude prakticky rozhodovať ten istý, kto odpad aj spracuje. Ak sa napríklad uvažuje s tým, že z poplatkov za staré batérie sa vyberie do fondu okolo 100 mil. Sk ročne a rozhodovať o nich bude momentálne ten, kto ich spracuje, ťažko „odklepne“ časť z týchto peňazí inému subjektu, ktorý by chcel v uvedenej oblasti podnikať. Podobne to bude aj s likvidáciou autovrakov. Sídlo tohto sektora bude v Žiari nad Hronom, ale likvidáciou sa zaoberajú už dnes aj iné firmy v SR. Skutočnosť, že v navrhovanej správnej rade fondu nebudú teda len nezávislí odborníci, ani pracovníci kompetentných ministerstiev, ale spracovatelia, kritizovala aj M. Soveroski. Dokonca dodala, že v preklade návrhu zákona, ktorý dostala na posúdenie, boli zrejme nepresnosti. Inak by bola predsa len upozornila, že priemysel by

nemal kontrolovať,

ale byť kontrolovaný. Podľa odhadov odborníkov by sa do fondu malo v prvom roku vyzbierať asi 700 mil. Sk. V ďalšom roku už vyše 1 mld. Sk. Do akej miery sa však z uvedenej sumy podporí separovaný zber, je ťažko povedať. Kým v krajinách EÚ i v susedných štátoch sa musia spracovatelia o svoj odpad postarať a určené percento recyklovať (ich starosťou je, ako to zabezpečia), u nás nie je povedané, aké efekty by mali byť výsledkom činnosti fondu. To je však veľký paradox, lebo vo fungujúcom trhovom hospodárstve sa každý pýta na účinnosť akéhokoľvek procesu. Najviac výhrad je však k výberu komodít. Ak tvorcovia zákona tvrdia, že do fondu zahrnuli tie komodity, ktoré majú na Slovensku garantov spracovania, je nanajvýš zaujímavé, prečo tam nie sú napríklad žiarivky? Veď ich spracovateľ už v SR existuje. Kritické hlasy zaznievajú aj k návrhu zaradiť do fondu len PET fľaše a nie všetky plasty. Podľa P. Muránskeho je tiež paradoxné, že poplatky za PET fľaše budú platiť

výrobcovia nápojov

a pod., ale garantom tohto sektora bude výskumný ústav v Nitre, ktorý do fondu nedá ani korunu. Napriek početným výhradám k Recyklačnému fondu chce nielen P. Muránsky, ale i ďalší poslanci presadiť také sformulovanie pripomienok k návrhu zákona o odpadoch, aby sa uvedené nedostatky odstránili. No filozofiu potreby fondu v súčasnej etape už nechcú spochybňovať. Inak by zákon naozaj tak skoro do platnosti nevstúpil.

Zdena Rabayová