Kolorit ekonomiky

Komentuje Eleonóra Bujačková

Rebríčky najúspešnejších, najziskovejších či najprestížnejších firiem alebo najbohatších podnikateľov patria ku koloritu trhovej ekonomiky. Verejnosť si totiž želá poznať napríklad mená svojich chlebodarcov, ale predovšetkým ľudí, ktorí ťahajú za nitky ekonomiky a spolurozhodujú o blahobyte krajiny. „Kapitalisti” na Slovensku chcú však zostať skôr anonymní. A to napriek tomu, že je medzi nimi niekoľko tých, ktorí sa osobným majetkom okázalo prezentujú. V okamihu, keď majú vystúpiť z anonymity, keď majú svojej firme maskovanej často za exotickým či naopak banálnym názvom vtlačiť tvár konkrétneho človeka, okázalosť je často preč. Odhadom traja z piatich oslovených podnikateľov sa na takejto ankete nechce zúčastniť a nehodlajú poskytnúť o svojej osobe akékoľvek informácie. Časť z nich sa dá nakoniec presvedčiť, ale zvyšok sa snaží skryť pred verejnosťou, hoci firmy majú úspech, miliardový obrat a stovky zamestnancov. Ako keby sa báli ísť s kožou na trh, akoby neboli ochotní prijať odvrátenú stránku úspechu – zodpovednosť. Zrejme to nepramení iba z atmosféry strachu, ale neraz aj z mylného presvedčenia, že možno oddeliť osobnú zodpovednosť a renomé od zdanlivo neosobného charakteru vlastneného majetku.

Nesmelých biznismanov možno „roztriediť” do niekoľkých skupín. Prvá zahŕňa ľudí, ktorí „nemajú záujem o popularizáciu” či sa na „takých akciách nezúčastňujú”. Druhá skupina tvrdí, že na „podobné rebríčky nie je závistlivá slovenská pospolitosť zatiaľ pripravená”, prípadne, že to nikoho nezaujíma”. Tretia skupina sa dokonca bojí o život svoj i svojej rodiny. Azda aj preto treba s úctou pozerať na tých podnikateľov, ktorí sa za svoje úspechy a prehry, za svoju minulosť či súčasnosť nehanbia. Zrejme pochopili, že aj slovenská verejnosť dokáže „prehryznúť” bohatstvo a úspech, pokiaľ sa s ňou hrá čestná hra.