Snaha po politike aktívnej otvorenosti

Pavol Hrušovský: Stvoriteľ určite nie je spokojný ako to s dnešným svetom vyzerá

„Mrzí nás, že vzťahy medzi politickými stranami v tomto volebnom období sa nekultivovali, ale naopak, zdá sa, že politici sa stali ešte neznášanlivejšími. Priepasť sa prehlbuje, nedorozumenia prekračujú niekedy hranicu únosnosti a dostávajú sa do polohy nenávisti. Tá sa potom odráža na stave spoločnosti. Nie všetko, čo sme si predsavzali na začiatku nášho spravovania štátu, budeme môcť aj splniť. Toto je také moje vyznanie, ktoré cítim potrebné zdôrazniť,“ uviedol v rozhovore pre Hospodársky denník podpredseda Národnej rady SR a predseda Kresťanskodemokratického hnutia Pavol Hrušovský. Vo funkcii predsedu KDH vystriedal dlhoročného lídra hnutia Jána Čarnogurského. Po sneme, na ktorom prevzal zodpovednosť za ďalší osud KDH a v koalícii ďalších strán aj za budúcnosť tejto republiky, sa P. Hrušovský hlási k politike aktívnej otvorenosti. Tá by mala z KDH zmyť patinu, ktorá mu neraz dáva punc príliš uzavretej strany, zahľadenej až veľmi do seba. „Preto chcem, aby si Kresťanskodemokratické hnutie osvojilo princíp aktívnej otvorenosti. Tá znamená ísť za ľuďmi a zaujímať sa o nich, ponúknuť im spoluprácu na ľudskej, politickej aj odbornej rovine,“ hovorí šéf strany, ktorá sa snaží skĺbiť kresťanské tradície s modernosťou. KDH je, ako hovorí, jediná strana spájajúca tradičné kresťanské hodnoty a víziu Slovenska ako moderného štátu. O hnutí sa donedávna hovorilo aj ako o bežcovi na dlhé trate. A práve zameriavanie sa na dlhodobé ciele mu neprinášalo takú priazeň verejnosti, ako by si želalo. Podarí sa P. Hrušovskému dosiahnuť v tomto zásadnejší obrat?

Na sneme KDH v Trenčíne Ján Čarnogurský vyslovil myšlienku, že Boh sa po stvorení života a sveta každý deň pozrel na svoje dielo a videl, že je dobré. Boh sa na nás asi stále díva. Čo poviete, čo si asi myslí Stvoriteľ o nás teraz?

- Boh sa pozerá na nás nie nejakým spoločným, ale individuálnym pohľadom na každého jednotlivca. Preto zodpovednosť pred ním je subjektívnou zodpovednosťou každého z nás. V tej subjektívnej zodpovednosti sa môže zodpovednosť kumulovať na isté spoločenstvá, cez spoločenstvá na národy, cez národy na svetadiely, a potom na celý svet. Som presvedčený, že Boh určite

nie je spokojný

s tým, ako dnešný svet vyzerá.

Pri preberaní funkcie predsedu ste pripustili aj chyby KDH, ale vyjadrili ste i snahu poučiť sa z nich. Napriek tomu sa zdá, že hnutiu akoby ešte stále viac záležalo na vlastnej pravde, ako na úsilí získať ľudí pre skutočnú, úprimnú a otvorenú kresťanskú politiku.

- Jednou z programových ponúk, keď som predstavoval svoju víziu o ďalšom fungovaní Kresťanskodemokratického hnutia, bola aj politika aktívnej otvorenosti, ktorá v mojich očiach predstavovala už trochu väčšiu otvorenosť, osobitne v personálnej oblasti nielen dovnútra členskej základne, ale aj mimo nej. Často sa v politologických kruhoch objavujú úvahy, že hnutie pôsobí dojmom prílišnej uzavretosti, akejsi svojej samoľúbosti zahľadenej iba do problémov, ktoré neraz hraničia až s presadzovaním istého náboženského fundamentalizmu. S takýmto hodnotením nemôžem súhlasiť, aj keď sa možno naoko zdá, že politika

KDH je uzavretá

len na úzke problémy. Nie je to tak. Posledný vývoj po sneme ukázal, že vieme nájsť agendu, vieme pomenovať problémy, ale ich aj riešiť. Ku KDH sa dnes hlásia mnohí sympatizanti - významní ekonómi, kultúrni pracovníci a podnikatelia, ktorí nám dávajú námety na ďalšiu politickú prácu tak, aby sme sa zbavili, ako ste hovorili, minimálne vonkajšieho dojmu uzavretosti. Som presadzovateľom takejto politiky a budem v nej pokračovať.

Ako nový predseda ste vyhlásili, že KDH prechádza do ofenzívy. Agenda, ktorú ste si zvolili, však tomu príliš nenasvedčuje a vystupovanie predstaviteľov hnutia akoby tomu dávalo za pravdu.

- Treba si položiť otázku, čo pod ofenzívou rozumieme. Všetci sa snažíme v zložitej sociálno-ekonomickej situácii, v napätých politických vzťahoch medzi jednotlivými stranami, ktoré sa prenášajú aj dovnútra spoločnosti,

ponúkať riešenia,

ktoré, žiaľ, nemôžu byť jednoduché. Samozrejme, že ak nechceme byť populistickí a chceme ponúkať reálne riešenie pre Slovensko, tak to stojí veľa námahy, politickej a odbornej vyspelosti. Hľadáme také ponuky, ktoré by zaujali spoločnosť a ukázali by, že KDH je naozaj hnutím, ktoré vie už nie iba na regionálnej úrovni, ale najmä celoslovenskej ponúknuť iné alternatívne a lepšie riešenia, ako ho ponúkajú či už strany vládnej koalície alebo opozície. Agenda rodiny, na ktorú sme zamerali svoju pozornosť, je tou, ktorou chceme upozorniť Slovensko na problémy, ktoré nielen v uzavretom kruhu medzi manželmi a ich deťmi spôsobujú ťažkosti, ale aj na probléme každého jednotlivca. Chceme poukázať na problémy od tých ešte nenarodených až po tých, ktorí už opúšťajú pozemský život. Poukázať na všetky ťažkosti, ktoré sprevádzajú denný život, a preto znovu vyjadrujem nesúhlas s tým, že sme málo ofenzívni. V politike treba do istej miery vedieť sa správať tak, aby sme nevybočili

do extrémizmu.

Sme stranou vládnej koalície, cítime spoluzodpovednosť za plnenie vládneho programu. Preto sa dosť ťažko rodí agenda, ktorá by takým spôsobom vzbudila pozornosť vo verejnosti, ako sme svedkami napríklad pri populistických vyjadreniach predsedu Smeru Róberta Fica.

Program zameraný na rodinu je príťažlivý, ale prečo sa KDH neorientuje na ňu tak, aby rodiny boli v prvom rade hmotne zabezpečené a jej členovia nemali problém sa zamestnať a zarábať? Tým by ste zároveň chránili aj nenarodený život a nemuseli ísť cestou zabraňovať interrupciám.

- Máte pravdu v tom, že dnešným problémom rodiny sa stali sociálne istoty každého jej člena a mnohí sa dostali do tejto zlej situácie nie vlastnou vinou, ale na základe objektívnych procesov, ktoré Slovensko muselo uskutočniť po novembri 1989 a po vzniku samostatnej republiky. Nie, že by sme išli na riešenie problémov rodiny akosi odzadu, my

vieme ponúknuť

riešenie, ktoré v rámci legislatívnych úprav zvýhodňuje, prípadne uľahčuje rodinám život aj napriek ťažkostiam, o ktorých hovoríme. Pri prerokúvaní napríklad zákonov o verejnoprospešných prácach, štátnom rozpočte, pri presadzovaní zvýšenej sumy odpočítateľných položiek, zjednodušení prihlasovania sa matiek majúcich viac ako tri deti na úradoch práce - to sú praktické kroky, ktoré však ostávajú akoby v anonymite.

Váš názor na interrupcie je známy, ale aký postoj zaujímate k antikoncepcii? Aj tu by podľa KDH malo platiť, že veciam treba nechať takpovediac prirodzený priebeh? KDH vraj preferuje tzv. Billingsovu antikoncepčnú metódu.

- Pokiaľ sa týka samotnej antikoncepcie, viackrát sme sa o téme, ktorá naozaj vyvolala verejnú diskusiu, čomu sme radi, vyjadrovali výrazným a dôstojným spôsobom. Vyjadrovali sme sa k ochrane života, ochrane slabších, tých, ktorí sa samy nedokážu brániť. Skôr ponechávame na

liberálne strany,

aby hodnotili používanie antikoncepcie. V tomto smere máme na morálne princípy a hodnoty svoj vlastný názor, ktoré je treba rešpektovať, a ktorý vychádza z prirodzeného a zo zjavených právd. K samotnej Billingsovej metóde chcem povedať, že je to jedna z prirodzených metód, ktoré v žiadnom prípade nijakým spôsobom nekonfrontujú s prikázaniami, s odporúčaním, ktoré povoľuje kanonické právo, s odporúčaniami všetkých cirkevných dokumentov. Preto sme zástancami tejto metódy pri spolunažívaní manželov.

Nemyslíte si, že celibát je dnes už anachronizmom? Neuvažuje sa, hoci kuloárne, o istých modifikáciách? Veď kňazi neraz radia veriacim aj v otázkach rodinného života a súžitia, ale sami nemajú osobné skúsenosti. Neočakávate zmenu?

- To je vari otázka na kňazov a biskupov. Ja v týchto dogmatických veciach, ktoré sú fundamentálnym základom katolíckej náuky, absolútne neočakávam

žiadne zmeny.

Je to niečo, čo je posvätné, nemenné a v cirkvi nemožné, aby zmenila postoj k otázke celibátu kňazov.

Niektorí členovia vášho politického protipólu, mám na mysli komunistickej strany, hovoria, že politický program kresťanských politických strán, a teda aj KDH, je vlastne napĺňaním politickej agendy Vatikánu...

- Nie. A nikdy o to ani nešlo. Kresťanskodemokratickému hnutiu ide o napĺňanie politiky v sociálnej oblasti, ktorá je sústredená do rozličných encyklík, z ktorých dnes už čerpajú aj ľavicové, socialisticky orientované politické strany. Kresťanskodemokratickému hnutiu naozaj ide o presadzovanie politiky, ktorá spočíva na kresťanských hodnotách založených na prirodzenom práve, ktoré treba rešpektovať, a túto politiku v strane aj presadzujeme. Nejde o nejakú

doktrínu Vatikánu,

ktorá by bola pre nás jedinou záväznou politickou líniou pri presadzovaní politiky KDH.

Nedávno ste povedali, že na politickej scéne sa začínajú objavovať strany, ktoré pripomínajú Frankensteinov. Frankenstein je však upír, ktorý cicia krv... Ako sa teda naši Frankensteinovia prejavujú v politickej praxi?

- Mám rád politickú súťaživosť, súťaživosť názorov, myšlienok a návrhov. V tých Frankensteinoch som nevidel akýchsi upírov, ktorí by cicali krv iným, ale mal som na mysli neštandardný spôsob vývoja na slovenskej politickej scéne. Keď v horizonte štyroch rokov parlamentných volieb vznikajú a zanikajú politické strany nie na základe iniciatívy ľudí zdola, ale na základe akéhosi chytráctva, pričom začínajú loviť členov a svojich sympatizantov už v existujúcich politických stranách. To považujem za nedobré, politicky nezodpovedné, ale v demokratických spoločnostiach povolené. Považoval som to za potrebné povedať a na tento negatívny vývoj upozorniť.

Na Slovensku to občas zarezonuje aj fašizoidnými prejavmi. Prečo sa doteraz parlament, vláda alebo aj KDH jasne nepostavili proti, niekedy sa zdá akoby krieseniu týchto prejavov?

- Minimálne KDH to urobilo svojimi vyhláseniami, že sme za spoločnosť, v ktorej bude zákon platiť pre všetkých, bez ohľadu na náboženskú, politickú či rasovú príslušnosť. Takéto rozdiely nemôžu byť dôvodom na iné aplikovanie práva, a preto KDH odsudzuje prejavy rasovej neznášanlivosti, ktoré sa ukazujú byť na Slovensku až akoby akousi xenofóbiou.

Vladimír Turanský