Teleportácia už nie je sci-fi

Výskumný tím Antona Zeilingera pôsobiaci na univerzite v Innsbrucku ešte v roku 1998 oznámil prostredníctvom mesačníka Nature, že sa mu podarilo po prvý raz uskutočniť teleportáciu fotónov.

Ani Einstein neveril, že by niečo podobné bolo v praxi uskutočniteľné. Rakúskym vedcom sa však podarilo demonštrovať v laboratóriu fenomén, ktorý nielenže posúva modernú fyziku o veľký kus dopredu, ale navyše svojím spôsobom realizuje sny tvorcov science fiction. Že by sa teda sci-fi stala realitou? Takého štádia teleportácie, aké napríklad poznajú fanúšikovia kultového seriálu Star Trek, sa pravdepodobne žiadny súčasník nedožije, ale aj to, čo sa podarilo tímu experimentálneho fyzika Zeilingera, je dostatočne fantastické. Fotón - časticu svetla dokázali transportovať na vzdialenosť jedného metra. Informácia o povahe fotónu je prenášaná na ďalšie častice. To znamená, že je potrebné, aby hmota alebo energia boli na cieľovom mieste, kde sa teleportačný prenos končí. Vedci jej iba povedia, ako sa má správať alebo sformovať. Podarila sa teda prvá kvantová teleportácia - nezvyčajný prenos fyzikálnych charakteristík najmenších čiastočiek, ktoré zatiaľ v prírode poznáme - a to na relatívne veľkú vzdialenosť.

Už v roku 1964 škótsky fyzik John Bell, pracujúci v CERN (Európske centrum jadrového výskumu) v Ženeve, upozornil na odovzdávanie informácií medzi fotónmi. Bell je známy ako autor tzv. Bellovho teorému, ktorý chápe realitu kvantovej mechaniky ako otázku experimentu. Trvalo však ďalších 29 rokov, než Charles Bennett, pracujúci vo výskume spoločnosti IBM, spojil Bellove poznatky s možnosťou teleportácie. Z jeho teoretických poznatkov vychádzajú súčasní experimentátori.

Vedci z Innsbrucku najskôr čiastočky svetla (fotóny) „rozbili“. Informácie o ich fyzikálnych vlastnostiach prevzali iné fotóny, z ktorých sa tak stali dokonalé repliky pôvodných svetelných čiastočiek. Tento jav sa podarilo uskutočniť na vzdialenosť jedného metra. Na konci tejto dráhy mali vedci k dispozícii fotóny, ktoré boli úplne s tými na začiatku.

Výsledky experimentu zaujali a zároveň sa mohli konfrontovať s podobnými, ku ktorým dospel výskumný tím v Ríme. Skutočnosť, že na riešení problému teleportácie pracuje niekoľko vedeckých tímov dáva nádej, že budú schopní uskutočniť atomickú teleportáciu (prenos atómu) v priebehu niekoľkých rokov a molekulárnu už za desať rokov. Možno je to až príliš optimistický záver, pretože problémov je tu viac ako dosť. Henry Kendall, nositeľ Nobelovej ceny a profesor fyziky na Massachusettskom technologickom inštitúte, si myslí, že takéto vyhliadky sú príliš prehnané. Problémy, na ktoré môžu vedci naraziť už v prípade teleportácie atómov, sú nepredvídateľné. Laickú verejnosť pochopiteľne najviac zaujíma prenos ľudí. Podľa názoru vedca Benjamina Schumachera z Kenyon Cellege v Gambieru v Ohiu, aj keby bolo vôbec možné teleportovať človeka, asi by to bol oveľa drahší spôsob cestovania než letenka na rovnaké miesto prvou triedou. Teleportácia vás zabije a rozdelí vás na jednotlivé atómy, aby ste mohli byť na druhom konci opäť - dúfajme - zložení. Mne sa nezdá, že je to dobrý nápad, - povedal Schumacher.

Ani teleportácia nemusí byť nevyhnutne v budúcnosti využívaná iba na prepravu predmetov či dokonca osôb. Jej aplikácia môže viesť k vytvoreniu extrémne rýchlych, tzv. kvantových počítačov. Teleportácia malých častíc by sa mohla využívať na prácu s dátami a riešiť problémy oveľa rýchlejšie, než ktorýkoľvek súčasný počítač.

Vedci, ktorí s teleportáciou experimentujú, si stanovujú prozaické ciele. Ďalšou výzvou je pre nich teleportácia atómov.

(mb)