Jadrová energia stále v móde

Zbavovanie sa „atómiek“ skôr výnimkou ako pravidlom

Súčasné protesty proti preprave jadrového odpadu cez územie Nemecka majú takú intenzitu z dvoch hlavných dôvodov. Ide o jadrový odpad a ide o Nemecko.

Protijadroví aktivisti majú v každom prípade právo poukazovať na vážny problém, ktorým nukleárny odpad nepochybne je, uvádza vo svojom komentári Financial Times a dodáva, že bude nevyhnutné vyvinúť účinnejšie metódy jeho skladovania. Pokiaľ však ide o podstatu problému - a tým je využívanie jadrovej energie - odborníci sa zhodujú, že atómové elektrárne majú stále budúcnosť.

Avšak energetická politika Nemecka je v rozpore s týmito prognózami. Krajina uzavrela jadrové elektrárne na území bývalej NDR z bezpečnostných dôvodov a rozhodla sa, že nebude budovať ďalšie reaktory. Okrem toho predstavitelia červeno-zelenej koalície v Nemecku sa v júni dohodli s predstaviteľmi priemyslu na kompromise, že životnosť súčasných 19 funkčných reaktorov sa obmedzí na 32 rokov. V praxi to znamená, že prvý z nich by mal prestať fungovať koncom budúceho roka a posledný v roku 2021. Samozrejme, tu treba povedať, že vzhľadom na tlaky zo strany priemyslu (ale aj ekologické záväzky!) všetky body dohody sa v skutočnosti nemusia premietnuť aj do skutočnosti. Odborníci upozorňujú, že podiel energie vyrobenej v jadrových elektrárňach v Nemecku predstavuje vyše 30 percent, čo je vysoko nad celosvetovým priemerom (približne 7 percent), a tú bude v dlhodobej perspektíve potrebné niečím nahradiť. A potom je tu aj požiadavka redukcie skleníkových plynov z konferencie v Kjótó, ktoré vznikajú pri spaľovaní uhlia, nie však aj pri štiepení atómov.

Ak sa pritom pozrieme do ostatných častí sveta, zistíme, že zbavovanie sa jadrovej energie vôbec nebeží ako po masle. Naopak. Ázia je tradičnou baštou jadrovej elektriny. Kórejská republika a Čína oznámili ambiciózne plány zvýšenia kapacity výroby jadrovej energie - v prípade Kórey ide o 16 nových elektrární, čiže o nárast o viac ako 100 percent. USA zasa výrazne zlepšili bezpečnosť v atómových elektrárňach, čo umožňuje lepšie využívať kapacity elektrární. V roku 1998 tak išlo o 80-percentné využitie kapacít, zatiaľ čo v roku 1990 to bolo len 66 percent. Znamená to, že aj napriek znižovaniu počtu jadrových elektrární v posledných rokoch (pozri graf) sa tu zvyšuje objem vyrobenej jadrovej energie.

Dokonca ani európske krajiny nie sú ochotné nasledovať príklad Nemecka. Ide o háklivú tému najmä vo Francúzsku, kde sa takmer 80 percent elektriny vyrába zo štiepenia atómu. No nielen to. Ekologické záväzky tlačia EÚ (podobne ako aj Nemecko), aby znížila redukciu skleníkových plynov o 8 percent do roku 2012. V praxi sa to sotva dá dosiahnuť bez odstavenia časti elektrární, v ktorých sa ako palivo používa uhlie. A tu sa už dostávame aj do roviny geopolitických záujmov. Financial Times uvádza: „Ak EÚ úplne nahradí jadrovú energiu a uhlie ekologicky prijateľným plynom, bude v roku 2030 až na 70 percent závislá od energetických dodávok zo zahraničia. Väčšina plynu pritom bude pochádzať z Ruska a Alžírska.“ Tu netreba veľa dodávať. Hádam len to, že odborné prognózy nepočítajú s tým, že by obnoviteľné energetické zdroje v strednodobej perspektíve mohli zohrávať významnejšiu úlohu v globálnej energetickej produkcii.

Rastislav Boldocký