Štátna služba vo výpredaji

Komentuje Ján Rehák

Zákony, o ktorých politici často hovoria ako o výsostne potrebných, mávajú u nás komický osud: ich obsah sa tak dlho formuje, až sa takmer vytratí. Zákon o verejnej službe či zákon o vyšších územných celkoch sa začali rodiť pred niekoľkými rokmi, už-už sa zdalo, že sa bez problémov prijmú, to si však na takmer hotové dielo „posvietili” iní odborníci a všetko sa vrátilo na štartovaciu čiaru. Expertné skupiny pracujú, ale čo úradník, to iný koncepčný názor. Z vyjadrení ministrov možno usúdiť, že podobné kríženie predstáv, o čom by vlastne takéto zákony mali byť a aký cieľ by mali sledovať, bez problémov „preskočí” aj do vlády. Medzitým na nás s úžasom hľadí Európska únia a v oficiálnom posudku dokonca konštatuje, že nevyhnutná reforma a modernizácia verejnej správy nie je zatiaľ pre slovenskú vládu prioritou a nie sú zreteľné signály, že by sa táto situácia zmenila.

Naopak, jasné signály vysiela štátna správa. Vzhľadom na to, že v nej vládne existenčná neistota a hmlisté perspektívy, ambicióznejší a schopní ľudia miera do súkromného sektora. Opačným smerom však takmer nikto. Pretože neexistuje norma, ktorá hoci by zabezpečila „karanténu” pre pracovníkov štátnej správy smerujúcich do privátnej sféry, môže byť pre nich takýto odchod vďaka informáciám, ktorými disponujú, zároveň i výborným obchodom. Paragrafy Trestného zákonníka postihujúce vyzradenie služobného tajomstva či neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, síce môžu byť vnímané ako výstražné hrmenie, blesk však previnilca zasiahne celkom ojedinelo. Veľmi účinným (vo svete užívaným) preventívnym opatrením proti zneužívaniu informácií by bolo stanovenie lehoty, počas ktorej by bývalý úradník nemohol začať novú kariéru v súkromnom sektore. Niektoré informácie totiž starnú veľmi rýchlo a rovnako rýchlo klesá ich trhová hodnota. To si však žiada pomerne veľké prostriedky zo štátneho rozpočtu. Žiaľ, i väčšina ďalších námetov ako skvalitniť fungovanie štátnej správy, má finančný kontext. A tak, aj keď takmer všetky strany zákon o štátnej službe s výhradami podporili, je zrejmé, že ešte dlho zostane iba pri „neškodných“ vyhláseniach. Politici a verejnosť vedia to isté: dobré predsavzatia si dnes s istotou „zlámu krk” o tvrdé, prázdne dno štátnej pokladnice a politické šarvátky.