Nemocenské poistenie podnikateľa

Som malý živnostník. Podnikať som začal v októbri 2000. Nemám žiadny pracovný pomer ani dohodu o pracovnej činnosti, ani dohodu o vykonaní práce. Vzhľadom na novú právnu úpravu som sa musel odhlásiť zo Sociálnej poisťovne a nemôžem si vôbec platiť poistné na nemocenské poistenie. Keď ochoriem, na čo budem mať nárok? Vraj nárok na nemocenské nebudem mať. Je to pravda ? Ako je možné, že napr. zamestnanec v pracovnom pomere, ak ochorie, ale jeho zamestnávateľ za neho poistné do Sociálnej poisťovne neodvádzal, v prípade choroby má nárok na nemocenské? Nerozumiem tomu, ale si myslím, že platia iné pravidlá pre podnikateľov a iné pre zamestnancov. Je to správne?

- Nemocenské je základnou dávkou nemocenského poistenia. Ide o obligatórnu, opakujúcu sa peňažnú dávku nahrádzajúcu mzdu, plat alebo odmenu za prácu zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorí boli pre chorobu alebo úraz uznaní dočasne za neschopných na výkon svojho doterajšieho zamestnania. Za neschopných sa považuje aj zamestnanec (samostatne zárobkovo činná osoba) prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení preventívnej a liečebnej starostlivosti. Nemocenské patrí aj pri kúpeľnej starostlivosti, ak sa táto starostlivosť poskytuje mimo dovolenky na zotavenie.

Základnými podmienkami nároku na nemocenské sú:

- účasť na nemocenskom poistení zamestnancov alebo na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb, teda vznik nároku v ochrannej lehote,

- existencia sociálnej udalosti - teda dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,

- strata zárobku.

Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti na výkon doterajšieho zamestnania pre chorobu alebo úraz do skončenia pracovnej neschopnosti, alebo do uznania invalidity alebo čiastočnej invalidity, najdlhšie však počas jedného roka od začiatku pracovnej neschopnosti (teda počas tzv. podpornej doby).

Výška nemocenského

zamestnanca sa určuje z priemernej čistej mzdy pripadajúcej na pracovný deň, najviac však zo sumy 350 Sk pri päťdennom pracovnom týždni. Nemocenské sa zamestnancovi poskytuje za pracovné dni. Výška nemocenského je za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti 70 % z čistej dennej mzdy, t. j. maximálne 70 % zo sumy 350 Sk, čiže 245 Sk za pracovný deň a za ďalšie pracovné dni pracovnej neschopnosti 90 % z čistej dennej mzdy, teda maximálne 90 % zo sumy 350 Sk, čo je 315 Sk za pracovný deň. Nemocenské sa samostatne zárobkovo činným osobám určuje z priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, najviac však zo sumy 250 Sk a poskytuje sa za kalendárne dni. V tomto prípade je výška nemocenského za prvé tri kalendárne dni 70 % a za ostatné kalendárne dni pracovnej neschopnosti 90 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu. Základnou podmienkou na poskytovanie nemocenského je účasť na nemocenskom poistení zamestnancov alebo na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb.

Systém nemocenského poistenia zamestnancov upravuje zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov. Systém nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb upravuje zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (posledná novela - zákon č. 446/2000 Z. z.). Poistný pomer nemocenského poistenia zamestnancov (účasť na nemocenskom poistení zamestnancov) vzniká priamo zo zákona (ex lege). To znamená, že nejde o zmluvný vzťah, ktorý je možné založiť zmluvou alebo dohodou. Samo dohodnutie pracovnoprávneho vzťahu na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia nestačí. Na rozdiel od pracovného pomeru, ktorý vzniká dňom dohodnutým v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, poistný pomer nemocenského poistenia vzniká až dňom faktického nástupu do práce. Poistný pomer zamestnancov vzniká dňom vstupu do zamestnania, ktoré zakladá poistenie (§ 7 zákona č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov). Na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia je nevyhnutné, aby zamestnanec do zamestnania skutočne nastúpil, teda aby začal skutočne prácu vykonávať.

Vzhľadom na skutočnosť, že vykazovanie a odvádzanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (samozrejme, aj na zdravotné poistenie i príspevok na poistenie v nezamestnanosti) je povinnosťou zamestnávateľa, v prípade nesplnenia alebo porušenia tejto povinnosti nemôže byť postihnutý zamestnanec neposkytnutím nemocenského, ale sa postihuje zamestnávateľ, ktorému možno uložiť pokutu za neplnenie povinností ustanovených zákonom NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

Zamestnanec

ako z uvedeného vyplýva, že ak je zamestnanec zúčastnený na nemocenskom poistení, má nárok na nemocenské aj v prípade, ak zamestnávateľ za neho poistné neodvádza.

Podnikateľ

a jeho povinná účasť na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činným osobám od 1. 1. 2001 zanikla, ak ich (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov za rok 1999 nebol vyšší ako 100 000 Sk (§ 175i zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.). Povinná účasť na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činným osobám vznikne (či na nemocenskom poistení sú zúčastnené), ak ich príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 7 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov bol vyšší ako 100 000 Sk; pričom na zvýšenie tejto sumy platí § 6b rovnako (§ 145a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z.). Z uvedeného vyplýva, že v prípade samostatne zárobkovo činných osôb účasť na nemocenskom poistení závisí od výšky príjmu.

Vzhľadom na skutočnosť, že ste začali podnikať iba minulý rok (v roku 2000) a ešte nemáte preukázateľný príjem, povinná účasť na nemocenskom poistení vám od 1. 1. 2001 zanikla. Z tohto dôvodu si nemôžete platiť poistné na nemocenské poistenie ani dobrovoľne (fakultatívne) a v prípade vzniku pracovnej neschopnosti alebo úrazu nemáte nárok ani na nemocenské. Novú platnú právnu úpravu týkajúcu sa platenia poistného na nemocenské poistenie a účasti na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb nemožno považovať za správnu. Dokonca možno povedať, že je v rozpore so základnými princípmi demokratickej spoločnosti, ako aj s princípmi základného poistného systému. Došlo jednoznačne k porušeniu najmä princípu rovnosti občanov pred zákonom (v prípade zamestnancov je rozhodujúci faktický výkon práce a v prípade SZČO je určujúca výška dosiahnutého príjmu - 100-tisíc Sk).

Na záver je vari potrebné zdôrazniť, že systémom povinného sociálneho poistenia (nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia) sa má zabezpečiť, aby „ekonomicky činné subjekty“ v produktívnom veku a ich rodiny (bez zreteľa na výšku príjmu) v prípade straty príjmu z dôvodu choroby, invalidity, nezamestnanosti alebo staroby sa neprepadli do stavu hmotnej núdze, čiže do biedy a chudoby - do sociálnej siete, ktorú upravuje zákon NR SR č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

JUDr. Zuzana Macková