Tlak Svetovej banky

Reforma verejných výdavkov s prekážkami

Na stredajšom zasadnutí vláda schválila návrh zákona o vydaní štátnych dlhopisov za 40 miliárd Kč na úhradu časti tohtoročného schodku štátneho rozpočtu, schváleného vo výške takmer päťdesiat miliárd. Zostávajúca suma by sa potom mala uhradiť použitím krátkodobých finančných prostriedkov zo štátnych finančných aktív. Plánovaná emisia, ak ju parlament schváli, prehĺbi štátny dlh Česka na 320,5 mld. Kč a podľa odhadov ministerstva financií by tak dlh dosiahol koncom roku výšku až 370 mld. Kč. Spolu s dlhom zdravotných poisťovní, mimorozpočtových fondov a miestnych rozpočtov by sa mohol verejný dlh dostať na 413,5 mld. Kč, čo je 20,5 % HDP Česka. Aj keď podľa maastrichtských kritérií nemôže prekročiť 60 % HDP, Svetová banka (SB) teraz odporučila vláde stanoviť si za cieľ zníženie deficitu verejných financií v strednodobom horizonte na jedno až dve percentá HDP, čo si podľa jej názoru vyžiada krátkodobé zvýšenie daní.

SB pritom vyžaduje reformu výdavkov, ktoré však v Česku komplikuje niekoľko faktorov, a to najmä spoločná existencia dvoch rozpočtových systémov. Jedného formálne sústredeného do štátneho rozpočtu a druhého skladajúceho sa z mimorozpočtových operácií. Veľkou prekážkou k prerozdeleniu rozpočtu sú tzv. mandatórne výdavky, ktoré v českom rozpočte v súčasnosti predstavujú 80 %. SB preto navrhuje prepracovať rámce pre stredne fiskálnu politiku, podľa ktorej by limity pre výdavky nemali byť stanovované iba na rok dopredu, aby si tak jednotlivé rezorty mohli pripraviť svoju stratégiu. Súčasne by sa mali konsolidovať mimorozpočtové fondy a spresniť pravidlá na poskytovanie štátnych záruk. Jedným z hlavných problémov však podľa SB je skutočnosť, že verejné financie trpia nedokončenou ekonomickou transformáciou a veľkou mierou štátnych výdavkov určených zákonom.

Za veľmi citlivé a politicky výbušné sú považované výdavky na zníženie sociálnych výdavkov. SB žiada reformu dôchodkového systému najmä zvýšením veku na jeho získanie, rozšírením spoluúčasti pacientov na hradení zdravotníckych služieb, zavedením školného na vysokých školách a obmedzením príspevkov štátu na stavebné sporenie. Súčasne by sa mali znížiť investície na stavbu ciest, zvýšiť železničné tarify v osobnej doprave a dane z pohonných látok nákladných automobilov. Podľa českých ekonómov však zrejme rastúca zadlženosť nebude môcť byť prevedená bez reformy verejných financií a prebytkového štátneho rozpočtu. Ten je však závislý od zníženia sociálnych výdavkov, čo je pre sociálne demokratickú vládu vzhľadom na napĺňanie jej programu a blížiace sa voľby zložitým problémom. Aj podľa analytikov by to vyvolalo veľký odpor a Česko si nemôže dovoliť narušiť súčasný sociálny zmier. Nakoniec, vie to aj opozícia, ktorá síce slovne žiada urýchlené prevedenie reforiem, ale sama radšej žiadny ucelený koncept nepredkladá. Česká národná banka je toho názoru, že riziko destabilizačného účinku verejných financií je zatiaľ malé a nebude ho tlačiť k zvýšeniu sadzieb. Verejné rozpočty však zostávajú hlavnou hrozbou do budúcnosti.

Richard Seemann

Praha