Ruské koketovanie s MMF

Program pomoci už nepôjde v zabehnutom trende

Parížsky klub len pred dvoma dňami dostal od Moskvy celú svoju marcovú splátku 37 mil. USD. Ako veriteľ Ruska môže byť rovnako spokojný aj MMF. Veď všetko ide podľa plánu a čiastka tohto mesiaca 25 mil. USD je už na jeho konte. Od začiatku roka je to teda 2,1 mld. USD (v prípade Parížskeho klubu 3,7 mld. USD), ktoré Rusko v postavení dlžníka vyinkasovalo obom finančným inštitúciám. Podľa Putinových ekonomických ministrov by ani nadchádzajúci apríl nemal byť problémovým mesiacom a Rusko by malo Parížskemu klubu vyrovnať pohľadávky dokonca ešte z januára, teda celých 310 mil. dolárov.

Skutočne sa zdá, že minuloročné pozviechanie sa ekonomiky posilnilo ruskú vyjednávaciu taktiku, pretože podľa ekonomického poradcu prezidenta A. Illarionova by Rusko malo aj tento rok dotlačiť rast HDP blízko priečky, ktorú dosiahlo v roku minulom (hoci februárový rast HDP 0,8 percenta bol najhorší od apríla 1999). Lenže trúfalosť Moskvy smerom k MMF, že spoluprácu prehodnotí, vychádza aj z niečoho iného. Rusko totiž stále pokračuje vo zvyšovaní obchodného nadbytku (predovšetkým vďaka vysokým cenám ropy), čo podľa vicepremiéra A. Kudrina je skutočne dôvod, aby Rusko deklarovalo, že „nepotrebujeme úvery MMF, rozhodli sme sa nepodpisovať s ním nijaký formálny program“.

Na druhej strane, zdroje blízke rokovaciemu tímu s MMF pripustili, že sa pripravuje, resp. pripúšťa možnosť podpisu ekonomického programu aspoň na 12 mesiacov. Aby sme boli presnejší, skôr by malo ísť o deklaráciu spolupráce medzi vládou a centrálnou bankou, na ktorú by MMF dalo v podstate súhlas. Pretože, ako podotýka aj denník Financial Times, samotný program pri vyšachovaní MMF by zrejme nebol dostatočnou zárukou na to, že Rusko bude naďalej plniť svoje dlžnícke záväzky. To by ale zároveň umožňovalo aj ruskej vláde požiadať a následne čerpať finančné prostriedky na vyriešenie problémov platobnej bilancie v prípade finančnej krízy. Veď voči Parížskemu klubu má Rusko stále dlh 40 mld. USD a ak sa mu nepodarí nejakým spôsobom ho reštrukturalizovať, v roku 2003 celkový zahraničný dlh podskočí o ďalších 18 mld. USD, čo je asi 40 percent federálnych rozpočtových prostriedkov vyčlenených na výdavky v tomto roku. Aj preto Moskva vlastne ani nezahadzuje šancu dlhodobejšieho, možno priamo 36- mesačného programu s MMF, ktorý by ale zároveň stanovoval aj také možnosti, ako vytvorenie nového splátkového kalendára pri splácaní starého dlhu voči veriteľom.

„Krátkodobá dohoda s MMF by zaviazala Rusko na uskutočnenie určitých fiskálnych a štrukturálnych reforiem. A práve toto je už mesiace dôvodom hádok medzi ruskou vládou a MMF. Niektoré body sa podarilo prekonať, aj keď dohoda s konečnými podmienkami by sa odrazila v dodatkoch v daňovom kódexe, ktoré by zdokonaľovali predovšetkým techniku zvládnutia a monitorovania toku rozpočtových peňazí, ako aj lepšej regulácie bankového systému,“ tvrdí Financial Times. Podľa neho však len takáto krátkodobá dohoda je východiskom pre dlhodobejšiu spoluprácu na dosiahnutie požadovanej agendy celkovej reformy hospodárstva. To ale zároveň znamená, že by sa museli fondu odhaliť aj všetky operácie ruskej Centrálnej banky, rozpočet a v konečnom dôsledku aj bankový systém (aj keď ten chce vláda zreformovať do roku 2003). A s tým premiér Kasjanov ani šéf Centrálnej banky V. Geraščenko

Slávka Blazseková