Z hlavného mesta konečne dobrá správa

Korektná a zmysluplná diskusia o slovenskom hospodárstve

V stredu v neskorých nočných hodinách sa skončilo 115. podujatie Hospodárskeho klubu. Jeho jediným bodom programu bol brainstorming o stave hospodárstva a jeho výhľadoch za účasti predsedu vlády SR M. Dzurindu. V auditóriu bol aj predseda NR SR J. Migaš, minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš a oneskorene minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský. Včera sme uviedli, že prítomní boli aj ďalší členovia kabinetu. Podľa dodatočných ospravedlnení ich takpovediac okupovali poslanci parlamentu. Minister hospodárstva SR Ľ. Harach deklaroval pripravenosť ihneď komunikovať s klubovou komunitou. Na klubovom brainstormingu sa zúčastnilo celkovo 191 hospodárskych a politických lídrov a sedem hostí. Oddnes začíname z tohto priestoru publikovať takmer v plnom znení (s nevyhnutnou jazykovou úpravou) všetko, čo odznelo v kongresovej sále bratislavského hotela Danube. Dnes uverejňujeme úvodné slová P. Kasalovského a S. Hatinu, ako aj myšlienky moderátora prvého bloku P. Mihóka.

Peter Kasalovský: Pokus pre 191 mozgov

Je tu ten deň-večer, keď môžeme ako 8-ročná komunita prispieť spontánnou, avšak korektnou a kvalifikovanou diskusiou na prioritnú tému k serióznemu náčrtu nielen našich názorov, ale predovšetkým možných riešení neľahkých transformačných problémov.

V polovici vlaňajšieho októbra sme vyzvali premiéra Mikuláša Dzurindu, vtedy nášho nečlena, ale v minulosti častého diskutujúceho návštevníka klubových podujatí, aby sa zúčastnil na takom pokuse pre vyše 180 osobností. Našu výzvu prijal, tak ako vy všetci.

Dovoľte mi, aby som vás privítal na dnešnom 43. riadnom a celkovo 115. podujatí Hospodárskeho klubu. Osobitne vítam tých, ktorí sú tu dnes v inej, ako je skromná pozícia člena klubovej komunity: predsedu NR SR Jozefa Migaša a premiéra Mikuláša Dzurindu.

Na našom IV. valnom zhromaždení v januári 2001 som vyslovil želanie, aby sa uskutočnilo také podujatie na našej nezávislej pôde, na ktorom by sa zúčastnila reprezentácia hospodárskej sféry.

Vo funkcii prezidenta AZZZ SR je tu Michal Ľach, predsedu SOPK Peter Mihók, prezidenta ZPS Karol Pavlů, predsedu ZPZ SR Jozef Uhrík, predsedu SŽK Vladimír Sirotka, naďalej nečlen. Je tu celý rad predsedov jednotlivých brandžových zväzov. Vo funkcii prezidenta KOZ je tu Ivan Saktor.

Sme tu, obrazne povedané, aj my všetci, ktorých združuje Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub so svojou 500-člennou základňou. Dnešné fórum zastupuje tri štvrtiny domácich členov a štvrtina zahraničných členov sa o obsahu tohto podujatia dozvie z vytlačenej informácie.

Želajme si spoločne zmysluplnosť, racionálnosť a podnety z nasledujúcej diskusie v záujme lepšej práce pre občanov Slovenska. Piateho apríla večer ju ponúkneme „necenzurované“ prostredníctvom TV Global občanom a od tohto piatka aj na stránkach Hospodárskeho denníka.

Program - témy a pravidlá dnešného brainstormingu boli stanovené a prijaté aktérmi všetkých zúčastnených strán vopred. Neostáva nič iné, len sa pustiť do práce.

Musím povedať aj to, že mať ešte deň-dva na akreditáciu, tak by sme museli zmeniť miesto pre naše zhromaždenie. Prítomných je 191 členov, z toho 7 hostí a predstavitelia diplomatických misií Európskej únie Walter Rochel a Ruskej federácie A. Akseňonok. Veľvyslanec USA Carl Spielvogel síce potvrdil svoju účasť, ale pre osobitné povinnosti sa

Z pozície predsedu Hospodárskeho klubu udá tón dnešnému brainstormingu Slavomír Hatina a po ňom sa svojej funkcie ujme moderátor prvého bloku Peter Mihók.

Slavomír Hatina: Prijímať a spájať

Dnešný program brainstormingu klubovej komunity o hospodárskej situácii a jej výhľadoch sme z obsahovej a formálnej stránky zvolili tak, aby naša komunikácia s predsedom vlády bola zmysluplná a potvrdila náš trvalý záujem byť čo najviac nápomocní procesu rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky. Veď napokon aj hlavný predmet našej činnosti máme obrazne povedané zapísaný priamo v názve klubu. Boli by sme veľmi spokojní, keby dnešný večer sa vyznačoval atmosférou úplnej otvorenosti, ktorá podnieti voľnú spontánnu diskusiu s hľadaním a prezentovaním i nových nápadov či návrhov, ktoré môžu byť užitočné aj pri hľadaní spoločných riešení obohacujúcich vzťah podnikateľskej sféry k exekutíve. Môžem v tejto súvislosti len zdôrazniť, že Hospodársky klub má eminentný záujem diskutovať, prijímať i spájať názory, všetko to, čo nás vzájomne obohacuje v poznatkoch, skúsenostiach a napokon čo ekonomike v jej raste môže byť prospešné.

Vážené dámy, vážení páni, pri rôznych hodnoteniach stavu hospodárstva je, myslím si, dosť charakteristická konštatácia, že sa nám nedarí napĺňať očakávania, s ktorými sme do transformácie išli. Mnohí zdôrazňujú, že princípy trhového hospodárstva sme precenili, že úloha štátu mala byť azda väčšia, ako ju vládne garnitúry najmä v začiatkoch boli schopné rozpoznať a reálne uplatniť. Navyše, je tu ešte naša typická vlastnosť, že za neúspechmi sú externé faktory ako napríklad globalizačné trendy a takzvanými objektívnymi príčinami sa neraz pokúšame vysvetliť vlastné neúspechy a zlyhania. Našťastie tento prístup sa nám darí minimalizovať a na druhej strane sa prejavuje postupne silnejúci trend, že osud spoločnosti, všetkých jej oblastí, je len a len v našich rukách, ale najmä v rukách tých, čo túto spoločnosť, inštitúcie a podniky vedú.

Dôležité je, ako dokážeme analyzovať trendy determinujúce budúci možný vývoj, ako sa postavíme k zmenám, ktoré v prostredí nášho pôsobenia vznikajú, a ako dokážeme motivovať a viesť ľudí k potrebným zmenám, ktoré je pre úspech nevyhnutné vykonať v tom-ktorom prostredí.

Vážené dámy, vážení páni, v posledných dvoch rokoch Slovenská republika vykonala veľa pozitívneho pre realizáciu svojho najvyššieho strategického cieľa, ktorým je prijatie do Európske únie, osobitne, pravda, čo sa týka plnenia politických kritérií, v tom panuje v spoločnosti zhoda a vláda SR si zasluhuje uznanie. Rozhodujúcim činiteľom pre naše začlenenie do EÚ bude však nepochybne potrebné dosiahnuť požadované parametre hospodárstva, jeho konkurencieschopnosť. Tu vidíme množstvo problémov tak na úrovni makroekonomiky, ako aj na úrovni jednotlivých podnikateľských subjektov a je preto prirodzené, že túto problematiku sme ako prioritnú určili za tému diskusie v prvom bloku, avšak aj témy druhého bloku s ňou veľmi úzko súvisia.

Vážené dámy, vážení páni, želám vám príjemný a ničím nerušený večer a teraz odovzdávam slovo Petrovi Mihókovi, ktorý nás bude sprevádzať prvým blokom brainstormingu.

Peter Mihók: Kedy sa rozvíja ekonomika?

Dovoľte mi začať prvú časť dnešného brainstormingu krátkou vlastnou úvahou o vzťahu ekonomiky a politiky. Veľmi často totiž tieto dve kategórie absolutizujeme do tej miery, akoby práve ony mali byť finálnym cieľom nášho snaženia. Zabúdame pritom na skutočnosť, že vo vyspelej demokratickej spoločnosti cieľom ekonomiky a politiky nie sú ony samotné, ale že obe tieto kategórie sú a musia byť len prostriedkom na zabezpečenie prosperity krajiny, jej reálnej akceptácie v medzinárodnom meradle a na dosiahnutie lepšej kvality života občanov. Pre prepojenie ekonomiky s politikou platí, že len v zdravom politickom prostredí sa môže rozvíjať úspešná ekonomika, že bez úspešnej ekonomiky nemôže byť úspešná politika a bez dobrého stavu obidvoch nemôže byť úspešný štát. Ekonomika je základnou oblasťou v spoločnosti, ktorá vytvára zdroje na riadne a plnohodnotné pôsobenie štátu, na zabezpečenie rozvoja spoločnosti v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry, sociálnej a zahraničnopolitickej. Ekonomika v štandardnom politickom prostredí musí vytvoriť predpoklady na pretvorenie spoločnosti na spoločnosť prosperity a perspektívy. To je problém, ktorý v súčasnosti rieši aj Slovenská republika. Je to cieľ, ktorému musíme podriadiť krátko- a strednodobé priority tak v domácej, ako aj v zahraničnopolitickej oblasti. To je dôvod ekonomických a politických reforiem, integračného snaženia, a to musí byť napokon aj dôvod na nevyhnutné obete, ktoré musíme pre tento cieľ priniesť.

Vážený pán premiér, dámy a páni, pokúsme sa v nasledujúcich chvíľach jasne a triezvo hovoriť o problémoch dnešného Slovenska a východiskách z nich. Skúsme zadefinovať, čo z pohľadu vlády a podnikateľskej sféry je potrebné prioritne riešiť ešte v tomto volebnom období a čo z hľadiska budúcnosti. Pretože, a tu si vypomôžem jedným z klenotov starej čínskej múdrosti:

„Ak múdri nebudú mať možnosť zabezpečiť stav spoločenskej usporiadanosti v štáte, potom žiadne plodné výsledky ľudského úsilia sa nedosiahnu. A ak žiadne plodné výsledky ľudského úsilia sa nedosiahnu, potom davy prostého ľudu prestanú pokojne nažívať vo svojich okresoch a prefektúrach. A ak davy prostého ľudu prestanú pokojne nažívať vo svojich okresoch a prefektúrach, potom aj postavenie vládcov a ministrov prestane byť bezpečné.“

Diskusia

Michal Ľach, prezident AZZZ: Politická stabilita a sociálny dialóg

Je potrebné vidieť celý súčasný stav ako vývoj po roku 1989. Urobili sa mnohé pozitívne, ale aj negatívne kroky. Ale otázka je, čo ďalej. Základným predpokladom podľa nášho zamestnávateľského názoru je politická stabilita a sociálny dialóg. Na sociálny dialóg kladie veľký dôraz aj EÚ. Zaujímal by ma názor pána premiéra, ako vidí ďalší vývoj v oblasti politickej stability, pretože dnes je politická scéna strašne rozkývaná, blížia sa voľby a máme poznatky zo skúseností z posledných období, že pred každými voľbami vláda pol roka nepracuje, pol roka po voľbách takisto nepracuje, a to má negatívny vplyv na celú podnikateľskú sféru. A pokiaľ ide o sociálny dialóg, podľa môjho názoru by ho bolo treba v tejto fáze prehĺbiť, zintenzívniť. Pretože nám nepomôžu žiadne štrajky, žiadne zhromaždenia, nám treba diskutovať na najvyššej úrovni aj na úrovni jednotlivých zväzov. Z hľadiska budúceho obdobia, budúceho vývoja aj v súvislosti s privatizáciou SPP by ma zaujímalo, aké sú riešenia na dohodu o výstavbe trasy plynovodu z Ruska na Slovensko, pretože sú rôzne informácie a bola by škoda, keby sme túto piatu vetvu stratili.

Ivan Saktor, predseda KOZ: Vysoká nezamestnanosť prekáža aj únii

Súhlasím s kolegom Ľachom, že základom rozvoja tejto spoločnosti aj v budúcnosti bude dialóg a hľadanie kompromisov a konsenzov a že aj úroveň sociálneho dialógu bude predznamenávať pokoje alebo nepokoje v tejto krajine a jej nasledujúci rozvoj. Je na to dosť príkladov v Európe, kde krajiny, ktoré boli v horšom stave, ako je dnes Slovensko, sa dostali z ekonomických problémov vďaka tomu, že existovala spolupráca s odbormi. Chcel by som požiadať premiéra, aby mi povedal, kedy dosiahne nezamestnanosť na Slovensku 10 %. Podľa prognóz je to méta, ktorá v tomto období nebude dosiahnuteľná. Myslím si, že treba vysúkať rukávy a hľadať možnosti, ako tento fenomén vyriešiť. Pretože nie štrajky a nepokoje budú prekážkou našej integrácie do EÚ, ale našou prekážkou integrácie do EÚ môže byť aj to, že tu budeme mať hranicu 20 % nezamestnaných a bude to určite únii prekážať. Zaujímal by ma aj váš názor na to, že vláda si valorizuje paušálne náhrady, lebo neboli valorizované od roku 1992. Som rád a keby som odborárom na vláde, tak to podporujem, ale pýtam sa, či bolo vhodné práve v tomto období urobiť takýto krok.

Ľuboš Valach, generálny riaditeľ, SEVIS Bratislava: Súdy musia byť operatívnejšie

Rád by som vyslovil zopár postrehov... Vláda prijala program reštrukturalizácie podnikov a bánk. V tomto smere banky boli oddlžené a samotná reštrukturalizácia bánk, čo sa týka vnútra, je predovšetkým ponechaná na zahraničných investorov. Určité úpravy sa tam urobia. Druhá časť je reštrukturalizácia podnikov. Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu podnikov, prijal sa zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý, aj keď má nejaké maličké nedostatky, je podstatne lepší ako tie, ktoré boli dosiaľ. Ale na to, aby fungovali konkurzy, je potrebné, aby fungovali rýchlejšie súdy, podľa možnosti aj transparentnejšie. A keď si zoberieme, že podniky sa nachádzajú v takom stave, ako sa nachádzajú, mnohé výrazne zmenia svoju tvár. Treba dotiahnuť určité špecializované reštrukturalizačné fondy, ktoré budú prefinancúvať konkurzy, pretože normálna banka vám do toho nepôjde. Ďalšia oblasť, ktorá na Slovensku chýba, je otázka viacerých väčších „hráčov“. Je tu Uhrík, ten by mohol povedať, koľko trvá, kým taký veľký hráč, ako je Volkswagen, začne zaberať na plné obrátky. Máme na východe U.S. Steel, bolo by dobré mať vari ešte nejakých ďalších hráčov, ale treba si uvedomiť, že títo väčší hráči aj spolu so svojimi partnermi začnú zaberať až za niekoľko rokov. Dovtedy by bolo dobré prehodnotiť otázku výstavby diaľnic a podobných projektov, aby sa podarilo trošku utlmiť nezamestnanosť, pretože keď vláda prijala opatrenie o znížení tempa výstavby diaľnic, vtedy bola makroekonomická situácia trochu iná ako teraz.

Marián Jusko, guvernér, NBS: Cesta do EÚ bude podstatne dlhšia

Rád by som povedal niekoľko poznámok k makroekonomickému vývoju Slovenska nielen teraz, ale dá sa povedať od roku 1993. Myslím si, že takým všeobecným kritériom, ktoré je akceptovateľné vo svete, je podiel – tvorba HDP na občana meraná cez reálny efektívny výmenný kurz. Keď zoberieme vývoj od roku 1993 po dnešok, ja osobne konštatujem, že sme plne porovnateľní s vývojom v ostatných transformujúcich sa krajinách. Nezaostávame. Jedno poučenie je to, že asi tie optimistické očakávania na začiatku ekonomickej reformy, ktoré boli v roku 1991, možno v roku 1993 na Slovensku, musíme prehodnotiť a veriť v nejaké rýchle dobiehanie Európskej únie sa zdá po desiatich rokoch reformy ako veľmi naivné. Bude to podstatne dlhšia cesta, než ako sa uvažovalo na začiatku reformy. Musím povedať, že okrem prvých rokov reformy a na Slovensku ešte v roku 1993 udržiavame hospodársky rast. Je otázne len to, či sme využili všetky možnosti a či rast nemal byť vyšší.

(Pokračovanie diskusie uverejníme v pondelok)