V pozícii „pomôž si ako vieš?"

Starostovia kriticky posudzujú doterajší priebeh reformy verejnej správy

Koaličné politické strany sa dohodli, že zákony súvisiace s reformou verejnej správy prerokuje Legislatívna rada vlády a ak nebude mať vážnejšie výhrady, vláda sa nimi bude operatívne zaoberať. SDĽ a SOP je za osem krajov a osem VÚC, SDK a KDH za model 12 + 12, ktorého podporu pripúšťa aj SMK vrátane ZMOS. „Prioritou reformy musí byť presun kompetencií na mestá a obce, a nie diskusia o územno-správnom členení,“ hovoria zástupcovia ZMOS, ale „nemienia sa v tomto čase do nej zapojiť, pretože diskutovať o forme pri nevyriešenom obsahu reformy je zavádzajúce“. V tejto súvislosti sme oslovili viacerých starostov našich obcí, aby vyslovili svoj názor na jej doterajší priebeh.

Podľa mienky starostu Ľubietovej Jána Jančíka sa zdá, že pôvodné nádeje, ktoré predstavitelia miest a samospráv vkladali do sľubne sa rozbiehajúcich prác na reforme, pomaly zhasínajú. Dnes už reforma nie je o tom, aký rozsah kompetencií a k tomu zodpovedajúce financie prejdú na miestnu samosprávu či samosprávu vyššieho územného celku. Dnes už je každému aj v tej najmenšej obci jasné, že odborná diskusia sa zmenila na politické hašterenie o územno-správnom členení. „Za týmto naťahovaním je úsilie politikov presadiť si istý počet vyšších územných celkov, ktorý by prispel k posilneniu pozícií jednotlivých politických strán v blížiacich sa parlamentných a komunálnych voľbách. Navyše v poslednom čase aj koaličným politikom akosi vynecháva pamäť. Akoby si nevedeli spomenúť, za čo to vo vláde pred pár týždňami dvíhali ruky,” dodal starosta. Počet VÚC starostu obce Drienov v okrese Prešov Jána Štefaňáka netrápi. Nech budú kompetencie akékoľvek, mali by byť sprevádzané dostatočným prísunom financií. „Ak VÚC majú plniť svoju funkciu, tak by mali fungovať ako stavovské organizácie pre starostov obcí, prípadne pre obce v zastúpení starostov, lebo tí sú volení. Načo teda ďalšie voľby? Zároveň treba povedať, že v správe VÚC budú aj politicky dosadení ľudia.“ Pripomenul, že vždy budú lobistické skupiny, ktoré chcú presadzovať svoje záujmy bez väzieb a zodpovednosti pred občanmi. „Ja ako starosta predsa zodpovedám dvanástim poslancom, štyrom členom rady a 2000 občanom priamo, každý deň, a tak by to malo byť aj smerom vyššie,“ zdôraznil. Reforma verejnej správy a presun kompetencií podľa starostu Lemešian Jozefa Ilenina je neadekvátne spolitizovaná. Vláda ani na ostatných zasadnutiach takmer nepokročila v jej riešení a problém odsunula na parlament. Či už k reforme dôjde postupne alebo naraz, mala by byť trvalým riešením s jasnými pravidlami aj do nasledujúcich rokov a so širokou podporou koalície i opozície. Starostke Tichého Potoka Ľubici Džuganovej je ľúto, že vláda nedokázala urobiť ďalšie účinné kroky na to, aby reforma pokročila i napriek „toľkému počtu ľudí zodpovedných za jej prípravu“. Obce do 500 obyvateľov podľa nej majú malé šance na vyrovnanie sa s väčšími obcami napríklad v infraštruktúre, čo občania vo väčších lokalitách ani nepocítia, kým oni stále musia bojovať s najzákladnejšími problémami. Ráta však s tým, že dôjde k podstatnému zvratu ešte počas fungovania tejto vlády a nakoniec sa verejná správa zmení a priblíži sa občanovi. „Už to malo byť dávno, ale aj s financiami, a tie by určite prichádzali efektívnejšie, než teraz cez krajské a okresné úrady,“ tvrdil nám starosta zo Stredy nad Bodrogom František Gecse. Aj on vidí odďaľovanie reformy v zbytočných politických prieťahoch, čo budeme všetci o niekoľko rokov ľutovať, pretože vo svete sa už podobné reformy ujali a u nás stále vymýšľame. Ako delegát Združenia miest a obcí Medzibodrožia potvrdzuje správnosť Nižňanského koncepcie. Pomalý postup a veľmi nerozhodné riešenie v reforme konštatoval Ladislav Broda - zástupca starostu Plešivca - najväčšej obce v Rožňavskom okrese. Obrovské problémy očakáva v prechode kompetencií, kým sa jednotlivé systémy zabehnú či už zo stránky finančnej alebo riadiacej. Nie je zástancom veľkého počtu VÚC a bolo by podľa neho dobré, keby ich bolo čím menej. Prísun financií a kompetencií aj do tých najmenších obcí bude závisieť podľa jeho názoru od toho, ako sa celý proces podarí zorganizovať a ako budú môcť v tom samotné obce rozhodovať. Obec Medzibrod, ako uviedol jej starosta Jarolím Bacúr, zápasí ako väčšina obcí v SR s nedostatkom finančných prostriedkov. Ten sa z roka na rok prehlbuje z dôvodu narastajúcej inflácie, ktorá nie je v dostatočnej miere pokrytá podielovými daňami. „Aj naša obec sa nachádza v stave, keď niet za čo robiť údržbu miestnych komunikácií, dobudovať kanalizačnú sieť a rozostavanú ČOV, uskutočniť rekonštrukciu osvetlenia. Prevažná väčšina samosprávy verila, že rozbiehajúca sa reforma verejnej správy prinesie obrat aj v otázke financií. Sľubovaný prenos kompetencií so zodpovedajúcim presunom financií na ich krytie je však v nedohľadne.” Starosta obce Stupné Marián Krajčoviech upozorňuje na osobitný fenomén horských častí Slovenska, ktorý spočíva v tom, že život je spojený s dianím v doline, až potom môžeme hovoriť o vzdialenejších a od diania obyvateľstva odtrhnutých okresných centier. V tomto prípade je to príklad Považskej Bystrice, ktorej okres tvoria okrem mesta štyri podhorské doliny s obcami. „Ak by sa reforma verejnej správy uskutočnila ešte v tomto volebnom období, tak podporujeme stanovisko ZMOS-u. Napriek tomu sa prihovárame k nižším počtom obyvateľstva pri určovaní spádových centier. V praxi to znamená, že každá z dolín by mala svoje jedno úradné stredisko s vyššími kompetenciami úradov, čo by vylúčilo opätovné sústredenie právomocí len do terajšieho okresného sídla.

(tu, eb, lak, mk)