Hospodársky denník
USD49,145 Sk
EUR43,624 Sk
CHF28,508 Sk
CZK1,265 Sk
  Piatok  30.Marca 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Keby všetky ženy sveta...

Svetový mier zostáva aj naďalej iba nedosiahnuteľným snom

V nie tak dávnych časoch socialistického štátozriadenia a bipolárneho rozdelenia sveta bol veľmi populárny termín svetový mier. Ten, ktorý sme budovali, a za ktorý sme mali bojovať (je mier dosiahnutý násilím ešte mierom?). Veď nie nadarmo už od útleho detstva sme mali branné cvičenia so streľbou, chemické cvičenia na školách a oficiálne sme boli poučovaní, že v prípade atómového výbuchu si máme ľahnúť smerom od explózie a rukami zakryť hlavu. To určite človeka ochráni! Príliš častým používaním a ideologizovaním sa však tento terminus technicus načisto sprofanoval a dodnes je u nás vnímaný v spojitosti s prejavmi bývalých straníckych papalášov a slovníkom servilnej tlače. Ako je to však so svetovým mierom naozaj? Zostane iba večným snom utopistov, nadšených vizionárov a populistických ideológov?

Koniec studenej vojny a zánik dvojblokového systému antagonistických superveľmocí dal šancu modrej planéte na iný koniec ako ťažké mraky jadrových hríbov. Neznamenalo to však stop vojnám ako takým. Tie vznikali a stále vznikajú. Väčšina z nich je lokálneho charakteru, ale sú vojny, ktoré ešte stále ohrozujú celé regióny (Kosovo, Macedónsko, Kongo) a dokonca aj konflikty, ktoré ohrozujú krehké status quo svetového poriadku (Izrael - Palestína, Čína - Taiwan). Pohľad na mapu sveta nám včera 29. marca 2001 naznačil, že mier bol zahnaný do kúta v Macedónsku a v Izraeli. Múzy tu mlčali. Seriózne rany pod pás dostáva mier v Kosove, Čečensku a zásluhou bombymilujúcich separatistov aj v Baskicku. Blízko k rozbuške má napätie v Bosne a Hercegovine, nedoriešený stav kurdsko-tureckých či moldavsko-podnesterských vzťahov a situácia v Gruzínsku či Náhornom Karabachu mierotvorcov tiež neteší. Z nášho pohľadu vo vzdialenejších kútoch sveta sa bohovia vojny činia najmä v Afrike, ale aj v Afganistane, Kašmíri, na indonézskych ostrovoch a zásluhou geríl a narkomafií aj v Latinskej Amerike.

Prestanú raz vojny? Stíchnu zbrane? Politici, ktorí sa činia ináč ako hovoria, chcú veriť, že áno. Výrobcovia zbraní (s veľkým vplyvom na politikov) sa toho boja a realisti tvrdia, že nie. Svojou troškou do mlyna prispievajú biológovia poukazujúc na našu vrodenú biologickú potrebu stále súťažiť a bojovať a psychológovia, ktorí tvrdia, že keď nie je nepriateľ, tak si ho musíme vymyslieť. Politológovia svetového renomé strašia doteraz nevídanými konfliktami budúcnosti. Samuel Huntington z Veľkej Británie predpovedá súboje civilizácií a Zbigniew Brzezinski v knihe Globálna šachovnica, vychádzajúc z existujúcich geopolitických realít, kreslí hranice budúcich sporov medzi veľkými regionálnymi blokmi. Ďalší predpovedači budúcnosti poukazujú na to, že budúce vojny budú spormi o pitnú vodu (Blízky východ, Afrika), ale aj súperením o bohatstvá na dne oceánov. Niektorí futurológovia sa zasa obávajú konfliktov v súvislosti s dobývaním vesmíru. Ako si napríklad podelíme Mesiac, há?

Nastoliť tento svätý cieľ - mier v globálnom meradle, bez ktorého sú nám hviezdy nedostupné - by chcelo zmenu geopolitickej filozofie zo strany veľmocí, čiže aby dbali aj na potreby tých slabších, chudobnejších a nespokojných. Pri veľmociach však globálna zodpovednosť absentuje. V snahe chrániť svoje záujmy a bezpečnosť a poistiť si do budúcnosti svoje bohatstvo a dosiahnutý životný štandard (čo na tom, že na úkor zvyšku planéty?) musia konať ako konajú. Vo svoj prospech, čo býva v neprospech iných. A tak dokola nikdy sa nekončiaci začarovaný kruh konfliktov. Chyba je aj v tom, že zatiaľ neexistuje niečo, čo by zjednocovalo všetkých ľudí na planéte - problém (hoci tých je dosť), ideál, dokonca ani nepriateľ. Naozaj treba povedzme hrozbu z vesmíru alebo ekologické ohrozenie, aby ľudstvo začalo biť synchrónne ako jedny hodiny? Zato rozdeľujúcich faktorov je neúrekom - ideológia, náboženstvo, farba pleti, nacionalizmus, ale aj bohatstvo a životná úroveň. Kým neexistuje čosi ako spoločný globálny záujem, ale len celá séria národných a regionálnych priorít, ktoré sú mnohokrát podčiarknuté osobnými nízkymi interesmi, svetový mier patrí naozaj do rozprávok. Ibaže by sa stal reálnym vtip: keby všetky ženy sveta povedali nie, nebolo by vojen. Lebo by nebolo ani vojakov...

Iaromír Novák

Počasie

Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené. Na juhozápade miestami, inde len ojedinele slabý dážď alebo mrholenie. Na severe a východe na niektorých miestach, inde len ojedinele, polojasno. Najvyššia denná teplota 4 až 8, v nižších polohách miestami, najmä na východe, okolo 12 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 3 stupne. Východný až juhovýchodný vietor 3 až 6, na juhozápade spočiatku 7 až 11, v nárazoch okolo 15 m/s.V sobotu bude veľká oblačnosť až zamračené a miestami občasný dážď, od asi 1800 m sneženie. Nočná teplota 4 až 0, v horských dolinách miestami slabý mráz. Denná teplota 8 až 12, na severe lokálne okolo 6 stupňov. V nedeľu bude polooblačno, na severe a východe až oblačno a ojedinele slabé zrážky. Nočná teplota väčšinou 4 až 0 stupňov. Denná teplota 8 až 13 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 6.33 a zapadne o 19.19 hod.

Amsterdamdážď7
Atényprehánky19
Belehraddážď13
Berlínzamračené9
Bratislavazamračené8
Bruselprehánky9
Budapešťzamračené12
Bukurešťdážď7
Frankfurtdážď10
Helsinkioblačno2
Istanbulpolooblačno14
Kodaňzamračené7
Lisabonjasno15
Londýnjasno10
Madridjasno16
Milánodážď13
Moskvajasno-1
Oslosneženie0
Paríždážď8
Prahadážď7
Rímdážď14
Sofiaoblačno11
Štokholmdážď4
Varšavaoblačno7
Viedeňdážď6
Záhrebzamračené11
Ženevadážď7

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.