Máme svetovo unikátny syndróm

Riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Eugen Jurzycza prezentoval minulý týždeň v médiách takéto názory: 1. Podnikateľské prostredie tak isto ako dôvera, morálka, etika a čistota schodov v paneláku sú tzv. verejné statky. Každý dáva od nich ruky preč a stará sa o vlastné veci. Od začiatku 90. rokov boli podnikatelia zvyknutí starať sa o seba a nikomu sa nechce prispievať k riešeniu spoločných problémov. 2. Podnikatelia, ktorí lobujú pre svoje vlastné záujmy, dokážu štátnych úradníkov aj poslancov prinútiť, aby ich počúvali. Zaujímavé je, že nevedia zabezpečiť, aby ich počúvali, keď hovoria o veciach spoločných. Pán Eugen Jurzycza nemá supertajnú informáciu, že časť slovenskej vlády a vysokých štátnych úradníkov má svetový unikátny syndróm. Keď X Y začne hovoriť o tom, čo by sa dalo urobiť inak, ba aj lepšie, ako si myslí konkrétny člen vlády, resp. vysoký štátny úradník, tak dochádza uňho k hluchote, stráca reč aj pamäť, ale evidentnou je jeho neschopnosť vnímať životnú realitu v teréne.

(Hd, vs)