Navŕtaná havajská sopka

Asi 4205 metrov vysoká havajská sopka Mauna Kea je nie iba najvyššou sopkou na svete, ale aj školským príkladom hotspot vulkanizmu. Práve na preskúmanie tejto formy, keď Zem chrlí lávu uprostred tektonickej platne, uskutočnila medzinárodná skupina výskumníkov do Mauna Kea v niekdajšom kameňolome na jej úpätí prieskumný vrt.

Vŕtanie prerušili vlani v septembri v hĺbke 3109 metrov, aby predbežne preskúmali získané vzorky. Po dvojročnej pauze majú vŕtať ďalej, s cieľom vniknúť asi štyri a pol kilometra do tela sopky.

Ale už aj dosiaľ získali vedci v rámci Hawaii Scientific Drilling Programu nové poznatky o vzniku vulkánu. Možno si ho vraj predstaviť ako na seba naukladané vrstvy dobošového rezu: v priemere každý desiaty rok pribudne ďalšia vrstva.

Až do hĺbky 1070 metrov navŕtali lávu, ktorá, podľa zvyškov pôdy a trávy medzi vrstvami, musela chladnúť na vzduchu. Pod ňou bola vrstva z úlomkov stuhnutých vo vode a dolámaných vlnobitím. Rádiometrické datovanie poukazuje na vek 400-tisíc rokov. To znamená, že hranica medzi vodou a pevninou od tých čias pod váhou sopky klesla o viac ako kilometer. Ešte nižšie vrt narazil na hadicovité útvary, aké vznikajú, keď láva vyviera a tuhne v mori. O čo hlbšie, o to viac má hornina trhlín, do ktorých vznikala vždy nová láva.

Vedcov však veľmi prekvapila nízka teplota vo vnútri sopky: v hĺbke tritisíc metrov nedosahuje ani 40 stupňov Celzia. Preto sú horniny vo vzorkách takmer úplne nerozložené a bez chemických zmien - na veľkú radosť geochemikov. Pretože práve geochemický prieskum je hlavnou náplňou programu. Má objasniť, odkiaľ prichádza magma vystupujúca na Havaji na zemský povrch. Geovedci sa domnievajú, že pochádza z hĺbky zemského plášťa a vynáša so sebou zložky niekdajšieho oceánskeho dna.

Podľa tejto teórie sa Mauna Kea napĺňa odspodu magmou na viacerých miestach. Kým žeravý bod vývaru, žriedlo v zemskom plášti nemení polohu, nad ním sa posúva pacifická platňa. Ako rezací horák si magma prepaľuje cez platňu zdola vždy nové otvory, a tak vznikol na Havaji rad rozlične starých sopiek. Ak je tento vedecký predpoklad správny, musí sa chemické zloženie vyvŕtaných vzoriek postupne meniť. Či je to naozaj tak, ukážu práve analýzy v najbližších mesiacoch.

Vedci mali teraz aj možnosť po prvý raz prebádať spodnú vodu v Mauna Kea. Pri vŕtaní narážali na jej rôzne vrstvy. Tak napríklad nad i pod vrstvou slanej vody objavili vrstvy sladkej vody. Zrejme teda nie je sokel sopky kompletne preniknutý morskou vodou, ale sú v ňom aj zásobníky neslanej vody dopĺňané pravdepodobne častými dažďami na Havajských ostrovoch.

(Quark/SI)