Obete na oltár lacného jedla?

Observer: Zabíjanie zvierat zachraňuje zisky

Londýn (TASR) - Britské úrady včera zaregistrovali prvý prípad slintačky a krívačky vo veľkom národnom parku ma juhozápade Anglicka. Odborníci sa teraz obávajú rozšírenia tejto nákazlivej choroby hospodárskych zvierat do voľnej prírody. Veterinárna správa eviduje 60 ohnísk slintačky a krívačky na farmách a bitúnkoch po celej Británii aj v Severnom Írsku. Úrady v snahe zabrániť šíreniu tejto nákazy dali utratiť 45000 kusov dobytka, oviec, kráv a ošípaných.

Prvý prípad nákazy v prírode objavili odborníci na nájomnej farme na území Dartmoorského národného parku. Rozšírenie choroby na divú zver by podľa odborníkov znamenalo katastrofu.

Európske obavy

Slintačka a krívačka sa prvýkrát objavila 19. februára v Anglicku a za dva týždne sa rozšírila po celej Británii. V posledných dňoch prenikla aj do Európy. Prvé podozrivé prípady už evidujú na farmách v Belgicku, vo Francúzsku a v Dánsku.

Mnohé krajiny v obave pred jej zavlečením na svoje územie zakázali dovoz dobytka zo zahraničia a sprísnili kontroly na hraniciach a letiskách. Slintačka a krívačka je totiž veľmi nákazlivé ochorenie, môže sa prenášať na odeve či pneumatikách áut, ale šíri sa aj vzduchom až do vzdialenosti vyše 500 kilometrov. Na epidémiu slintačky a krívačky včera reagoval nórsky veterinárny úrad, keď prijal prísnejšie opatrenia pri vstupe do krajiny. Všetky osoby prichádzajúce z Veľkej Británie sa musia pri vstupe do Nórska podrobiť dezinfekcii obuvi. Rovnaké pravidlá pri vstupe do tejto severskej krajiny sa vzťahujú aj na automobily. Pre epidémiu slintačky a krívačky bol zrušený aj plánovaný transport 300 britských vojakov do Nórska, kde sa mali spolu s hostiteľskou nórskou armádou zúčastniť na spoločnom zimnom vojenskom cvičení.

Pokrytectvo?

Noviny Observer v článku pod titulkom Obete na oltár lacného jedla konštatujú, že kravy, ovce a ošípané sa zabíjajú preto, aby sa zachránili zisky. Táto choroba totiž nie je nijakou hrozbou pre ľudí a dospelé zvieratá tiež nezabíja, väčšina z nich by sa rýchlo zotavila. Oficiálne argumenty za hromadné utratenie zvierat sú čisto ekonomické a majú zachovať mýtus o lacných potravinách a ochrániť záujmy elitných veľkofarmárov, tvrdia noviny Observer. „Komerčné imperatívy tejto elity diktovali poľnohospodársku politiku 50 rokov, so zničujúcimi dôsledkami pre farmárstvo, jeho výrobky i pre nás. A my, spotrebitelia, sme boli s takým stavom spokojní, nevenovali sme pozornosť tomu, ako sa k nám dostalo lacné, pekne zabalené hovädzie alebo bravčové mäso. Základná chyba povojnového poľnohospodárstva stojí na princípe, že viac je lepšie, že poľnohospodárstvo je len iné odvetvie, porovnateľné s počítačmi, bankami alebo oceľou a má sa riadiť tými istými zásadami. Ale poľnohospodárstvo nie je to isté. V tomto prípade viac nie je lepšie, práve naopak, horšie - pre zvieratá, farmy i ľudí. Naše mlčanie bolo kúpené prísľubom lacného jedla,“ uzatvára Observer.