Vrchol moslimskej púte hadž

Výstupom na posvätnú horu Arafát včera vrcholila každoročná moslimská púť hadž. Na tomto mieste údajne pred 14 storočiami, roku 632 predniesol prorok Mohamed svoju poslednú kázeň. Arafát alebo Hora milosrdenstva symbolizuje predzvesť súdneho dňa a pútnici odetí do dvoch nezošitých bielych kusov látky tu ostávajú až do západu Slnka. Bez výstupu na túto horu by sa posvätná púť hadž nenaplnila. Horu malo včera navštíviť asi dva milióny moslimov všetkých generácií a zo všetkých kútov sveta, ktorí tu až do zotmenia prosili o odpustenie svojich hriechov slovami: Som tu, ó, Pane, som tu.

V nasledujúcich dňoch sa veriaci presunú do údolia Míná na obrad, pri ktorom hádžu kamene na tri stĺpy. Pripomínajú si tak Abrahámovo odmietnutie diablovho návrhu, aby nesplnil Božie želanie obetovať jeho syna Izmaela. Prvý deň tohto rituálu je zároveň začiatkom trojdňového sviatku obetovania Íd al-Adhá, počas ktorého moslimovia na celom svete obetujú hlavu zvieraťa a jeho mäso darujú chudobným. Hadž sa skončí návratom pútnikov do Mekky, ktorá je najsvätejším miestom islamu. Presuny davu pútnikov musia usmerňovať saudskoarabské úrady. Tie im poskytujú aj prístrešie, vodu a lekárske ošetrenie.

Hadž - jednej zo svätých povinností moslimskej viery - by sa aspoň raz v živote mal zúčastniť každý veriaci, ktorému to umožnia fyzické sily a jeho finančná situácia. Koná sa vždy v posledný mesiac moslimského lunárneho roku, čo je viac ako 40 dní po skončení ramadánu. K pútnikom sa tento rok pripojil aj sudánsky prezident Umar al-Bašír, pakistanský vojenský vodca generál Parvíz Mušaraf, indonézsky prezident Abdurráhman Wahíd a predsedníčka bangladéšskej vlády Hásiná Wádžidová.

(TASR)