Chce byť Jánošíkom

Peter Kasalovský

„...Za cenu práce v podnikoch, ktoré sú privátne, môžu podnikatelia a nie vláda...“ Tento názor prezentoval v piatok počas imidžového protestu OZ Kovo proti priebehu kolektívneho vyjednávania a celkovému vývoju sociálnej situácie jeho predseda E. Machyna. Už sme v tejto krajine zaznamenali miliónkrát vyššie škody ako tie, ktoré majú na konte kovácke blokácie piatich hraničných priechodov, inak podporené aj odborárskou solidaritou spoza hraníc. Avšak, v úvode citovaný výrok a ďalšie názory, ktoré odzneli v médiách, je niečo také ako odzemok na ostrí žiletky. Traduje sa, že ho bol schopný iba Juraj Jánošík z Terchovej.

Po rokoch transformácie, ktorej výsledky viac ako jasne vyznačovali dnešnú realitu, sa odrazu radikalizuje kovácky odborový zväz. Proti tým, ktorých firmy fungujú. Je to tak preto, že odborárski bossovia v iných firmách, ktoré sa vybrakovali, resp. boli podťaté, a potom vygumované vlastným manažmentom (aj s podporou odborárskych funkcionárov) alebo budú podané v predklone novým vlastníkom, zlyhali. Vidí sa im, že je tu moment, keď akcie tohto typu by zatienili ich neschopnosť. Tým, ktorí idú za nimi, nedochádza, že kváziboj proti úspešným má čosi zakryť, odkloniť inde nespokojnosť ľudí v sociálnom ohrození.

Predseda OZ Kovo E. Machyna sa rozhodol byť Jánošíkom. Bohatým brať a chudobným rozdať, to bude jeho „filozofia“. Lenže, bohatých firiem niet. Tie fungujúce podniky majú len toľko, aby realizovali svoju produkciu v tvrdých podmienkach konkurencie. Pritom sú nútené financovať budúcnosť. Nemôžu totiž neinvestovať do know-how, do nových strojov a technológií, ale aj do svojich zamestnancov. Také priemyselné podniky, ktoré by si mohli dovoliť upraviť mzdy podľa predstáv odborárov, dnes nejestvujú, a potrvá roky, kým sa objavia. Aj preto, že je pred nimi taký problém ako liberalizácia cien „vstupov“.

Ak E. Machyna naznačuje, že by odborárov mohol podporiť aj premiér M. Dzurinda len preto, že očakáva rast reálnych miezd už v tomto roku, tak je nespôsobilý rozumne myslieť. Aj keď už sme mali takých premiérov, ktorí pod tlakom narastajúcich a nezvládnutých problémov obrátili pozornosť transformáciou poškodených na všetkých podnikateľov. Akoby za kvalitu života zodpovedali podnikatelia a nie vládna garnitúra (!). Je to vskutku demagóg, ktorý dokonca vyhlasuje, že cieľom protestov je o. i. poškodiť konkrétne firmy. Niečo také môže byť chválené iba politikmi v koncoch a strpené iba u nás.

Možno sa OZ Kovo a jeho predseda E. Machyna rozhodli pre vyhrotenie sociálneho napätia, ba až konfrontáciu. Z tej by bola ešte väčšia bieda, ako je tá dnešná. Pod tú sa podpísali aj odborári, či už svojou viacročnou strnulosťou alebo nepochopením podstaty toho, prečo sme mali na konci januára vyše 560-tisíc ľudí bez práce, pričom nejde o konečný počet. Celkovo, hospodárska a sociálna situácia je takmer kritická, ale „machynovské ciele“, z ktorých viaceré sú v rozpore so zákonmi, nevedú k želateľným zmenám. Ide tu prioritne o hazard s ľuďmi, ktorí nemajú čo stratiť, a o populistický pokus zvaliť vinu za realitu väčšiny na tých, ktorí majú výsledky.