Hospodársky denník
USD47,094 Sk
EUR43,849 Sk
CHF28,536 Sk
CZK1,257 Sk
  Utorok  6.Marca 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Smer máme, cestu hľadáme

Žijeme dnes, ale musí nám ísť o ekonomiku, ktorá má všetky parametre budúcnosti

V Bratislave sa v minulých dňoch konala konferencia Pohľady na ekonomiku Slovenska, ktorú organizovala Slovenská štatistická a demografická spoločnosť. Stredobodom záujmu bola prognóza HDP, zväčša na obdobie do roku 2005. Veľa sa hovorilo na tému nezamestnanosti a vzťahu eura a koruny. Jeden z prednášajúcich predniesol zaujímavú tézu, že keby sa aj medzi účastníkmi tejto konferencie uskutočnil test na definíciu HDP, boli by sme prekvapení jeho výsledkom. Pritom definícia HDP je stará už 60 rokov. Možno mohla byť mottom konferencie. Bola by jednotiacim prvkom úvah a predstáv. Nesprávnemu chápaniu sa nevyhol ani pojem pridanej hodnoty. Tvrdilo sa, že v budúcnosti treba počítať s tým, že rast pridanej hodnoty zabezpečí aj zodpovedajúci rast HDP. Líšili sa aj názory na to, čo je domáci dopyt. HDP je

vágne číslo,

svedčí o tom aj fakt, že ho vyčísľujeme v miliardách korún. Uveďme príklad, domácnosť si kúpi dom, ale aj rožky a mlieko, prípadne si kúpi lístok do divadla, teda tovar dlhodobej i krátkodobej spotreby a zaplatí služby. Podnik si kúpi výrobnú halu, ale aj strojové zariadenia a softvérové vybavenie. Vláda kúpi tanky, ale aj počítačové technológie do štátneho podniku. Z tohto hľadiska už prognózy nenarábali s lekárnickými váhami, ale vstupnými váhami pri vchode do podniku. Viacerí autori uvádzali, že prognózy robili pomocou ekonometrického modelu. Tieto modely mali byť prezentované, lebo prítomné erudované auditórium by ich vnímalo, postihlo rozdielnosti, prípadne konštrukčné zaujímavosti či chyby. Iste by posúdilo aj ich kvalitu.

Prezentovanie prognóz malo nadväzovať na dôkladný opis fungovania ekonomického systému našej ekonomiky. Z doterajších skúseností nášho vývoja vyplýva otázka, prečo je ekonomická genetika nášho ekonomického systému taká, že doteraz produkovala podiel výdavkov obyvateľstva na HDP na úrovni 50 %. Vyspelé krajiny majú tento podiel až 68 %. Je potom pochopiteľné, že rodina vo vyspelej krajine má rodinný dom a k tomu dve autá. Ak prídete na návštevu rodiny vo Viedni, očarí vás ich nábytok. Podobných príkladov možno spomenúť veľa. Z porovnania uvedených čísel o podiele

zložky výdavkov

obyvateľstva na HDP vyplýva, kde hľadať zdroje rastu HDP. Ekonometrický model musí opísať fungovanie ekonomického systému. Každý variabilný systém má parametre, ktoré zabezpečujú jeho optimálne fungovanie. Napríklad ľudské telo požaduje, aby teplota bola zhruba v určitom rozpätí stupňov Celzia. Ak by sme lekárovi povedali, že naše dieťa má iba 34 stupňov Celzia, asi by neveril. Obsah bielkovín v mlieku tiež má svoje proporcie, najväčší podiel má bielkovina kazeín, a to až 83 %, nemôže mať 53 %.

Analogicky ekonomický systém musí mať určité proporcie, ak má dobre fungovať. Jednou z nich je práve podiel výdavkov obyvateľstva na HDP. A ten je u nás nevhodný. Z uverejnených prognóz aj ich prezentácie na konferencii vyplýva, že ekonometrické modely iba predlžujú trendy. Svedčí o tom to, že jedna z prognóz uvažuje, že v roku 2005 bude podiel výdavkov obyvateľstva na spotrebu dokonca iba 45 %. Keďže HDP je súčasne aj národným príjmom, teda ak sme mali v SR v roku 1998 HDP 714,4 mld. Sk v bežných cenách, aj národný príjem bol 714,4 mld. Sk. Genetika ekonomických systémov vyspelých krajín produkuje podiel príjmov domácností na HDP vo výške viac ako 80 %, podnikov vo výške okolo 12 % a vlády vo výške 8 %. U nás sú príjmy obyvateľstva okolo 53 % z národného príjmu. Nikoho nemôže prekvapiť, že obyvateľstvo nekupuje HDP.

Asi viacerých udivilo, že na konferencii sa ozývali hlasy za rast podielu investícií. Vyspelé krajiny majú podiel výdavkov na investície na HDP okolo 17 %. U nás sme mali až 38 %. Taký podiel nedosahovali krajiny ani

po veľkej kríze

v roku 1933. Efektívnosť našich investícií je malá. Na korunu HDP musíme investovať 38 halierov. V USA na jeden dolár HDP investujú iba 16 centov. S investíciami je teda iste iný problém ako problém s ich výškou. Boli aj takí, čo dnes hlásali včerajšie pravdy. Požadovali zahraničné investície na zelenej lúke. Ak máme deficit obchodnej bilancie, to znamená, že máme väčšie národné výdavky ako národné príjmy, a potrebujeme, aby nám ten rozdiel niekto poskytol. Môžeme mu ponúknuť, aby si kúpil náš podnik (on ho však nechá skrachovať), ale mal by zlepšiť náš ekonomický motor, a to znamená začať vyrábať. To je tá zelená lúka. Bolo mnoho ekonómov v roku 1993, ktorí po tom volali. Nedá sa prijať ani téza, že zdrojom nášho rastu je export. Ktorých podnikov? Môže U. S. Steel zvýšiť produkciu o 20 %? Môže to urobiť Volkswagen? Nepotrebujeme nové podniky, ktoré ponúknu tovary aj na export?

Prognostici na konferencii argumentovali aj politikou komparatívnych výhod. Áno, bola to politika vhodná pred 80 rokmi. Kto mal ropu, mal komparatívnu výhodu, kto mal pôdu a dobré klimatické podmienky, mal komparatívnu výhodu a ponúkal pšenicu a jačmeň. Slovensko nebolo pri tom,

keď Boh rozdával

komparatívne výhody. Mali by sme byť pri tom, keď Európa bude rozdávať bohatstvo. Prišiel Bill Gates a jeho Microsoftom, a stal sa z neho najbohatší muž sveta s majetkom viac ako 80 miliárd USD. Akú on mal komparatívnu výhodu? Ekonomická hra sa mení. Symbolizuje to fax i telefón. Ekonómi dlho budovali na tom, že čím je niečo vzácnejšie, tým je to drahšie a hodnotnejšie. Ak dnes iba vy máte fax či mobilný telefón, je to málo. Jeho hodnota je nulová. Ak má ešte niekto fax či telefón, hodnota toho prvého sa zvýši. Začnete presviedčať ďalších, aby si kúpili fax, lebo to zhodnocuje váš fax. Alebo inak, mohli by sme povedať, že dnes hodnotu zvyšuje hojnosť. A to je opačná situácia, ako bola voľakedy. A táto téza sa teraz uplatňuje. Ak hojnosť zvyšuje hodnotu, jednou z možností ako zbohatnúť je aj bezplatné rozdávanie vecí, poznáme to z oblasti výpočtovej techniky. Je to známe v prípade Netscape, čo je on-line sieťový produkt, určený pre web. Podnik rozdal zadarmo štyri milióny kópií a zarába ťažké peniaze. Zisky dosahuje tak, že

zadarmo rozdáva

prehľadávacie programy klientom a predáva prehľadávacie programy pre servery. Je to podobné, ako keby sa zadarmo rozdávali telefóny, ale predávala by sa telefónna spojovacia sieť alebo súvisiace služby.

Konferencia pripomínala trh s prognózami. Bolo to tak, ako keby sa študent s hrmotom vybral rozdrganým autom do Košíc a na internáte jeho spolužiaci budú prognózovať, či do tých Košíc príde. Každý by opieral svoj argument o niečo – veď má dobré pneumatiky, mal benzín a pod. Problém, ktorý musí vyriešiť Slovensko, je v tom, aby jeho ekonomický stroj mal parametre budúcnosti. Kto sa vyberie na autosalón do Ženevy, očakáva niečo viac ako iba vidieť novú karosériu na Octavii. Odborníci sa tešia na Ženevu hlavne preto, že sa dozvedia, aké zmeny motorov sa objavia. Nie je to tak dávno, čo sme sa v Hospodárskom denníku zaoberali témou o stratégii. Je to asi tá oblasť, ktorá by sa mala dostať do pracovní vo výskumných ústavoch a na univerzitách, a to so zámerným financovaním vlády. Grantový systém rozdeľovania prostriedkov na vedu tiež nie je asi to najlepšie. Ak cestujem autom a v niektorej dedine sa mi pokazí auto, nepomôže mi hlasovanie občanov, o tom, čo treba urobiť, príde odborník, zistí chybu a opraví ju. Aj odborníci ekonómi vedia identifikovať problém, a treba preto nájsť riešenie. To môže dať iba seriózny výskum.

Prof. Ing. J. Husár, CSc.

Ekonomická univerzita

Bratislava

Počasie

Dnes bude jasno až polojasno, v horských oblastiach časom oblačno a ojedinele snehové prehánky. Zrána v nižších polohách ojedinele hmla. Najvyššia denná teplota 6 až 10, na Kysuciach, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 4, na horách vo výške 1500 m -3 stupne. Slabý premenlivý, na východe spočiatku severný vietor 4 až 7 m/s. V stredu bude jasno až polojasno, zrána v údoliach miestami hmla. Nočná teplota 3 až -1, v dolinách na severe miestami okolo -3, denná teplota 11 až 15, na severe okolo 7 stupňov. Vo štvrtok bude jasno až polojasno, ráno v údoliach miestami hmla. V priebehu dňa na západe pribúdanie oblačnosti a k večeru časom dážď. Nočná teplota 4 až 0, denná 13 až 17, na severe okolo 9 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6.22 a zapadne o 17.44 hod.

Amsterdamoblačno7
Aténydážď16
Belehradpolooblačno10
Berlínjasno4
Bratislavamalá oblačnosť7
Bruselpolojasno8
Budapešťjasno8
Bukurešťoblačno9
Frankfurtjasno8
Helsinkisneženie-1
Istanbuldážď13
Kodaňjasno4
Lisabondážď15
Londýndážď10
Madridoblačno16
Milánooblačno12
Moskvajasno-7
Oslozamračené0
Paríždážď8
Prahajasno3
Rímoblačno20
Sofiadážď7
Štokholmdážď so snehom0
Varšavajasno3
Viedeňmalá oblačnosť7
Záhrebpolooblačno8
Ženevaoblačno10

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.