Daň z nehnuteľností, čo ako?

Vlastním pozemok s výmerou 830 štvorcových metrov, ktorý do roku 1996 bol vedený na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností ako záhrada. V roku 1996 bola vykonaná na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností zmena kultúry tohto pozemku na „ornú pôdu“. Na základe zmeny kultúry pozemku som už na rok 1996 predložil správcovi dane daňové priznanie a pozemok som priznal ako ornú pôdu. Správca dane túto zmenu nerešpektoval a od roku 1996 až dosiaľ mi vyrubuje daň z pozemkov za uvedenú výmeru pozemku ako za záhradu s odôvodnením, že všetky pozemky, ktoré sa nachádzajú v intraviláne vrátane môjho pozemku sa evidujú ako záhrady. Je to správne?

- Daň z pozemkov podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností sa počíta a priznáva podľa druhového členenia pozemkov, ktoré upravuje § 3 ods. 1 cit. zákona o dani z nehnuteľností. Pre zaradenie pozemku do príslušnej skupiny je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra nehnuteľností (§ 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií SR č. 58/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 317/1992 Zb.).

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 317/1992 Zb. na určenie druhu pozemkov, ich výmery a ceny je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Preto, ak vám bola zmena kultúry pozemku zo „záhrady“ na „ornú pôdu“ vykonaná k 1. 1. 1996, od roku 1996 sa pozemok zdaňuje daňou z pozemkov ako „orná pôda“.

V tomto prípade je potrebné rešpektovať aj zákon č.162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. V § 7 katastrálneho zákona je upravený obsah katastra, ktorý o. i. určuje, že kataster eviduje parcelné čísla pozemkov, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb a pod. Tieto údaje sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak, pričom záväzné údaje sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam na účely správy daní a poplatkov a pod.

Ak správca dane zdaňuje pozemok pod iným druhom, ako je zaevidovaný v katastri nehnuteľností, jeho postup nie je v súlade s platnými právnymi predpismi. Vy ako daňovník môžete využiť riadne alebo mimoriadne opravné prostriedky podľa zákona č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Sme právnická osoba a vlastníme rozsiahlu výmeru ornej pôdy, z ktorej platíme daň z pozemkov. Správca dane nám na rok 2000 určil za základ dane z pozemkov priemernú cenu ornej pôdy uvedenú v prílohe vyhlášky Ministerstva financií SR č. 58/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

Predložili sme správcovi dane doklad o cene ornej pôdy, ktorý v decembri 1999 vyhotovil Výskumný ústav ekonomiky pôdohospodárstva a potravinárstva Bratislava, avšak príslušný okresný úrad potvrdil tento doklad až vo februári 2000.

Ktorý dátum na tomto doklade je rozhodujúci pre určenie ceny podľa vyhlášky Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb. ako základu dane z pozemkov?

- Základom dane z pozemkov je v prvom rade cena pôdy bez porastov, ktorá sa určí vynásobením výmery pozemkov v štvorcových metroch a ceny pôdy zistenej za štvorcový meter, ktorá je odvodená od bonitovaných pôdnoekologických jednotiek podľa vyhlášky Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov.

Túto cenu daňovník preukazuje dokladom, ktorý aj na účely dane z nehnuteľností vyhotovuje Výskumný ústav ekonomiky pôdohospodárstva a potravinárstva v Bratislave. Avšak správnosť bonitovanej pôdnoekologickej jednotky, od ktorej je odvodená cena ornej pôdy, potvrdzuje príslušný okresný úrad. Pre určenie základu dane z pozemkov je rozhodujúci dátum potvrdenia dokladu o cene pôdy okresným úradom.

Ak doklad o cene pôdy daňovník správcovi dane nepredloží, správca dane pri výpočte dane z pozemkov použije priemernú cenu pôdy, ktorá je uvedená v prílohe vyhlášky Ministerstva financií SR č. 58/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

Keďže vám okresný úrad doklad o cene pôdy potvrdil až vo februári 2000, správca dane pre rok 2000 postupoval správne, keď pri výpočte základu dane z pozemkov použil priemernú cenu ornej pôdy za obec a príslušný kataster z prílohy k vyhláške č. 58/1993 Z. z.

Pri dani z nehnuteľností je osobitosť v tom, že všetky skutočností sa viažu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia a na skutočnosti, ktoré nastanú v priebehu roka sa neprihliada. To sa vzťahuje aj na dátum potvrdenia dokladu o cene pôdy.

Štátny orgán je na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník pozemku. Na tomto pozemku je postavená stavba, ktorú vlastní družstevná organizácia. Družstevná organizácia platí príslušnému správcovi dane iba daň zo stavieb, nie daň z pozemkov. Môže správca dane vyrubiť daň z pozemkov štátnemu orgánu alebo sú pozemky od dane

- Pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje štátny orgán, sú podľa § 4 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností oslobodené od dane z pozemkov, avšak len vtedy, ak sa nevyužívajú na podnikateľskú, inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom.

To platí aj v tomto prípade. Treba však podotknúť, že pozemky pod stavbou, ktorú vlastní družstevná organizácia, nie sú podľa § 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 317/1992 Zb. predmetom dane z pozemkov. Zostávajúca výmera pozemku okolo stavby, ak nie je prenajatá, alebo ak sa nevyužíva na podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť, je od dane z pozemkov oslobodená.

Irena Bubeníková