Ďalšia balkánska vojna?

Ťažké boje na hranici medzi Macedónskom a Kosovom

Debelde (TASR) - Ťažké boje vypukli včera medzi macedónskymi bezpečnostnými zložkami a albánskymi separatistami okupujúcimi dedinu Tanuševci pri macedónsko-kosovských hraniciach. Vojaci amerického kontingentu mierových síl KFOR, rozmiestnení pozdĺž hraníc v Kosove, vyviezli skupinu novinárov na neďaleký vrch, z ktorého je vidieť macedónsku osadu Tanuševci. Generáli macedónskych ozbrojených síl cez noc prediskutovali s vojakmi KFOR plán na vyhostenie ozbrojencov z Tanuševca a okolia po tom, ako tu v nedeľu separatisti zabili troch macedónskych vojakov. Potvrdil to aj macedónsky minister zahraničných vecí Srdjan Kerim, ktorý informoval, že macedónska strana prerokovala „akčný plán na potlačenie krízy“ v spolupráci s mierovými silami KFOR. Kerim zároveň zdôraznil, že Macedónsko v súvislosti s vyhrotenou situáciou na kosovskom pohraničí naliehavo žiada mimoriadne zasadanie Bezpečnostnej rady OSN a vytvorenie nárazníkovej zóny vnútri Kosova susediaceho s jeho hranicami. Zdroje KFOR neskôr informovali, že albánski separatisti sa začali z okupovanej dediny sťahovať. Ďalšie zdroje však uvádzali, že konflikt sa rozšíril aj na ďalšie dve dediny - Malina a Kodra Pura.

Zahraničie sa v reakciách na vývoj situácie stavia na stranu Macedónska. Grécka vláda včera odsúdila aktivity albánskych separatistov pozdĺž macedónsko-kosovských hraníc a označila ich za hrozbu stability v celom balkánskom regióne. Ruský prezident Vladimir Putin vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene prijalo tvrdé opatrenia proti separatistickým skupinám albánskych ozbrojencov operujúcich v juhoslovanskej provincii Kosovo, aby sa zabránilo ich ďalšiemu rozšíreniu. „Potenciál extrémizmu sa zhromažďuje na území Kosova a preniká aj za jeho hranice,“ citovala ruská agentúra Interfax Putina, ktorý o najnovšom vývoji situácie diskutoval aj s macedónskym prezidentom Borisom Trajkovským. Podľa Putina sú medzinárodné sily KFOR príliš slabé na to, aby dokázali čeliť albánskym vzbúreneckým skupinám v juhosrbskej provincii. Po stiahnutí juhoslovanskej armády zostalo v Kosove vákuum moci, a to aj napriek prítomnosti medzinárodných jednotiek, a toto vákuum veľmi rýchlo zapĺňajú extrémisti, povedal Putin. V súvislosti s vyhrotenou situáciou ponúklo Macedónsku pomoc susedné Grécko i Bulharsko. Bulharský prezident Petar Stojanov povedal Trajkovskému, že je pripravený vyslať vojenské posily, ak o to Macedónsko požiada. Podobne Grécko vyhlásilo, že „prispeje akýmkoľvek spôsobom, aby pomohlo susednému Macedónsku zabezpečiť mier a stabilitu v regióne“. V súvislosti s nedeľňajšou smrťou troch vojakov vyjadril juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica úprimnú sústrasť všetkým pozostalým obetí, ako aj celému macedónskemu ľudu v telefonickom rozhovore s macedónskou hlavou štátu Borisom Trajkovským. Zásah macedónskej armády podporila aj OBSE. Podľa niektorých pozorovateľov práve stanovisko OBSE bude najväčším sklamaním pre separatistov, ktorí dúfali, že si získajú sympatie medzinárodného spoločenstva.

(TASR/Hd)