Tri návrhy reformy monopolov

Z Gazpromu, JES Ruska a MPS chce mať osoh najmä štát

Rusko je jedna z mála veľkých krajín vo svete, kde sa reforma energetického sektora stále nezačala. Nebolo by však namieste tvrdiť, že potreba reštrukturalizácie prirodzených monopolov vyvstala len v posledných rokoch. Moskva o nej začala hovoriť už v roku 1991, keď bola na pretrase reforma sovietskej ekonomiky. Napriek tomu sa až do Jeľcinovho podpisu výnosu o reformovaní prirodzených monopolov v apríli 1997 toho veľa neurobilo. Lenže, všetky tri monopoly - Čubajsov energetický gigant RAO JES Ruska, Viachirevov plynárenský koncern Gazprom či MPS (Ministerstvo dopravy a spojov) majú pre Rusko z hľadiska rozvoja ekonomiky v súčasnosti prvoradý význam. V prípade prvých dvoch nielen vďaka daňovým odvodom. Pri všetkých ide aj o iné záujmy. Prvý na rane je MPS (monopolnou by mala zostať len sieť železníc, depo a správa organizácie), hoci bývalý vicepremiér Čubajs ponúkol RAO JES (v rukách štátu by zostali siete a dispečerská prevádzka). Lenže Gazprom vraj nechce a RAO JES nemôže.

Technickú vybavenosť ruskej elektrickej energie dnes tvorí 437 tepelných elektrární a hydroelektrární s výkonom 175.5-tisíc megawattov (na hranici 74 regionálnych elektrární sústavy RAO JES, ďalej nezávislé Tamenergo, Baškirenergo, Novosibirskenergo a Irkutskenergo) a 9 atómových elektrární koncernu Rosenergoatom s výkonom 22.2- tis. megawattov. Dĺžka elektrosietí všetkých tried napätia je 2.7 mil. km. Ako však ukázali expertízy RAO JES, výkonnosť jednotlivých zariadení v regionálnych energetických sieťach je na úrovni 52 %. Len ak ide o samostatný prenos energie konečným spotrebiteľom, zariadenia zo 60. a 70. rokov sú dobré tak na 40 %. A hoci RAO JES pracuje na novom automatizovanom systéme komplexného riadenia elektroenergie, ktorý znižuje straty vznikajúce pri prenose energie sieťami RAO až o 2 mld. kW/za rok, do roku 2005 bude potrebovať investície takmer 33.4 mld. USD. Možnosti RAO JES a dcérskych spoločností sú ročne len 800 mil. USD. Tu niekde začína prvé klbko problémov. Štát je rozpačito za reformu, no v štátnom rozpočte budú napr. v tomto roku predstavovať investície do energetiky smiešnych 150 mil. RUR, pričom aj tie len na výstavbu Burejskej hydroelektrárne. Ak sa však investície do roku 2010 nenájdu, hrozí, že až polovica doterajšieho vybavenia RAO JES bude musieť byť odstavená z prevádzky, čo zároveň ohrozí jednotnosť energetickej sústavy Ruska.

Boj regiónov

Tu je ďalšie klbko problémov. Jedným z modelov riešenia situácie v ruskej energetike je návrat k centrálnemu riadeniu (reforma by pozostávala len zo zvýšenia taríf). V súčasnosti vlastní štát 52.5 % akcií spoločnosti. Druhým modelom je spomínané rozdelenie jednotného systému na základe regiónov a tretím modelom je otvorený trh pre investorov, ktorý presadzuje Čubajs. Nejednotnosť systému presadzujú najmä regióny. Ako pre denník Kommersant Daily poznamenal minister pre antimonopolnú politiku a podporu podnikania I. Južanov, dostupnosť nezávislých operátorov je nízka, len deväť spoločností v RF má prístup na Federálny veľkoobchodný trh elektrickej energie a výkonu (FOREM). Tá, ktorá nemá na FOREM prístup, nemôže kupovať energiu tam, kde je lacnejšia. Regionálne orgány však majú následne financie z toho, že daná spoločnosť musí využiť regionálne spoločnosti RAO JES.

Riešením investori?

„V Rusku nebude možné získať ďalšie rozpočtové prostriedky pre sektor energetiky. Jediným spôsobom sú preto investície súkromného domáceho a zahraničného sektora,“ tvrdí Čubajs. Šéf RAO JES zároveň požaduje dereguláciu ekonomiky, radikálnu až bolestivú reštrukturalizáciu vlastnej spoločnosti a položenie základov trhovej ekonomiky. No a tu je tretie klbko problémov. Podľa predstaviteľov štátu akékoľvek aktivity smerom k reforme RAO JES odmietajú zahraniční investori, ktorí majú v spoločnosti až 34.3 % akcií. M. Jurevič, zástupca predsedu výboru Dumy pre energetiku, dopravu a zväzy okrem toho nesúhlasí s A. Čubajsom, že do rezortu energetiky treba pritiahnuť zahraničné investície: „Žiadna krajina na svete nevpúšťa zahraničných investorov do takej oblasti, ako je elektroenergetika. Sektor energetiky je základom pre rozvoj celého priemyslu v Rusku.“ Čubajs ale nie je proti štátnej ochrane a financovaniu sietí a dispečingu.

Do liberalizácie sektora je skutočne ďaleko. Kým prídu na trh investori, je potrebné zmeniť v legislatíve v prvom rade Občiansky zákonník - cenotvorbu a práva regionálnych orgánov. To priznáva aj vláda. Vlastne, v otázke reformy energetiky je dosť rozporuplná, pretože napríklad zástupca predsedu výbory Dumy pre ekonomickú politiku a podnikanie A. Aksanov tvrdí, že „ak budeme naďalej uchovávať monopol v energetike, tým menej bude ekonomických pák na východisko rezortu z krízy “. RAO JES vytvorilo šesť projektov, v rámci ktorých požaduje uskutočnenie sanácie jednotlivých častí existujúcich energostaníc, ozdravenie rozpočtov, skrátenie zadlženosti, vytvorenie reálneho rozpočtu, garantovanie platby za dodávky a manažment, ktorý uvažuje v podmienkach trhovej ekonomiky. Stupeň opotrebovanosti fondov totiž skutočne kolíše od 60 do 90 %. Ak sa energetike nebude venovať pozornosť, v roku 2005 hrozí, že Rusko bude energeticky deficitnou krajinou.

Slávka Blazseková