Zmiernením ušetríme

Komentuje Ladislav Kulik

Zavedenie vízovej povinnosti medzi Slovenskom a Ukrajinou, ako čas ukázal, nebolo najvydarenejším krokom, hoci sa nedá poprieť jej snaha zabrániť prenikaniu rôznych neduhov. Už krátko po platnom novom vízovom režime pracovníci štátnej správy aj samospráv v okresoch susediacich s Ukrajinou upozorňovali, že vidia v ňom viac záporov ako kladov. Upadol cestovný ruch, a tým klesli príjmy. Veľa rodín, ktorých väzby spájajú na oboch stranách hraníc, museli sa boriť s ťažkopádnou administratívou, a pritom tí, ktorých sme sa najviac obávali a chceli ich prítomnosť obmedziť, naďalej brázdia svojimi luxusnými autami naše cesty. Nedarilo sa celkom zabrániť pašovaniu cez zelené hranice, a tou istou trasou prichádzajú migranti, ktorých už pomaly nemáme kde ani umiestniť. Hoci signály o potrebných zmenách na slovensko-ukrajinských hraniciach prichádzali už dávnejšie a napokon sa o nich mesiace rokovalo, k liberalizácii vízového režimu došlo až od začiatku marca a znamená veľký rozsah úľav pre cestujúcich do oboch krajín. Podľa bilaterálnej dohody bezplatné víza môžu dostať osoby s trvalým pobytom v takmer 60 prihraničných obciach, deti do 16 rokov, študenti študujúci v susednej krajine, veteráni druhej svetovej vojny, pracovníci vlakových, autobusových liniek či riečnych a námorných plavidiel. Úľavu vo výške 50 % pri udeľovaní víz môžu využiť humanitní pracovníci, umelci, športovci, predstavitelia cirkví. A čo je nemenej dôležité, Ukrajina zmenila názor na vypovedanie readmisnej dohody, čo znamená, že bude naďalej prijímať späť utečencov z tretích krajín. Podobne dôležitá je aj vyčíslená finančná stránka tohto kroku Ministerstvom vnútra SR: ak by sa nezmenili počty utečencov, aké boli v roku 1999, tak by nás dodatočne stáli asi 300 mil. Sk.