Rodia sa nové mantinely

Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov čaká na schválenie

Na schválenie vládou SR čaká v týchto dňoch Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov, jeden zo zásadných materiálov, ktoré vypracoval Odbor rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ide vlastne o reakciu na pretrvávanie diskriminácie žien v niektorých oblastiach života spoločnosti a na nastúpené trendy vývoja v Európskej únii a jej požiadavky. O pozadí vzniku koncepcie a niektorých návrhoch opatrení predovšetkým z hľadiska trhu práce, ktorý je spolu s verejným a politickým životom a rodinou jednou z jej prioritných oblastí, sme sa porozprávali s PhDr. Máriou Chaloupkovou, riaditeľkou Odboru rovnosti príležitostí MPSVR SR.

Koncepcia určite nie je prvým krokom k vytvoreniu legislatívneho rámca na zabezpečenie rovnosti príležitostí mužov a žien. Čo predchádzalo jej vzniku?

- Jej vytvoreniu predchádzal vznik Koordinačného výboru pre problematiku žien, ktorý v súvislosti s požiadavkami 4. Svetovej konferencie o ženách v Pekingu vypracoval Národný akčný plán pre ženy. Ten obsahuje princípy, ktoré by mali prispieť k reálnemu uplatneniu rovnosti žien a mužov. Skúsenosti s jeho plnením poukázali na absenciu globálneho prístupu k tejto problematike a na nevyhnutnosť jej koncepčného riešenia. Koncepcia, o ktorej hovoríme, je na vyššom vývinovom stupni, pretože už nesleduje len pozdvihnutie žien a zvýšenie ich rovnoprávnosti, ale má za cieľ sledovať rovnosť príležitostí žien a mužov.

Ako je táto oblasť v súčasnosti upravená legislatívne?

- Základ jej legislatívnej úpravy tvorí Ústava SR a platný Zákonník práce, ktorý upravuje rovnosť príležitostí v článku III Základných zásad, vylúčením diskriminácie podľa pohlavia. Prax však ukázala, že takáto všeobecná formulácia nepostačuje a že je potrebná explicitná úprava otázok rovnosti príležitostí v pracovných vzťahoch. Hoci v budúcnosti sa počíta so špecifickou úpravou rovnosti príležitostí vo forme zákona, v súčasnosti sa táto otázka rieši v návrhu nového Zákonníka práce, návrhu Zákona o štátnej službe, návrhu Zákona o verejnej službe a v iných normách. Pokiaľ ide o ostatné právne predpisy, z hľadiska rovnosti príležitostí žien a mužov nemajú vo všeobecnosti diskriminačný charakter.

Znamená to, že niektoré tzv. ochranné ustanovenia voči ženám z minulosti boli z legislatívnych noriem odstránené?

- Áno, z legislatívy bolo odstránených niekoľko ustanovení, ktoré neboli v súlade s princípom rovnosti príležitostí. Ide napríklad o zrušenie zákazu nočnej práce žien a ďalšie ochranné opatrenia, ktoré v čase, keď bol práce dostatok, zaručovali ženám lepšie podmienky a zohľadňovali ich materskú funkciu. Avšak v situácii, ktorá nastala v období transformácie, keď sa výrazne zvýšila nezamestnanosť, spôsobili spomínané opatrenia to, že ženy sa stávali menej prijateľné pre potenciálneho zamestnávateľa a boli vyraďované z konkurencie na trhu práce. Takisto za významné považujem prijatie opatrení, ktoré majú za cieľ zvýhodniť pozíciu mužov pokiaľ ide o starostlivosť o deti, možnosť byť na rodičovskej dovolenke a podobne.

Ktoré kroky vedúce k zabezpečeniu rovnosti príležitostí považujete v rámci koncepcie za najdôležitejšie?

- Za najdôležitejšiu časť považujem snahu o zosúladenie rodinného a pracovného života a vytváranie priaznivých podmienok na zamestnávanie žien a mužov s rodinnými povinnosťami. Zdá sa mi, že v poslednom období zamestnávatelia nie veľmi citlivo vnímajú fakt, že ich zamestnanci majú aj iný život ako pracovný. Väčšina z nich zamestná skôr muža ako ženu, pretože ho má k dispozícii oveľa dlhšie. Žena chce dodržiavať pracovný čas, pretože musí povedzme utekať po deti alebo navariť večeru, kým muž „môže“ pracovať 12 až 14 hodín denne. V súvislosti s tým koncepcia navrhuje prijatie Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 156 o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi a so ženami zodpovednými za rodinu. V tomto dokumente sa jasne hovorí o tom, ako legislatíva má vytvárať podmienky na to, aby pracovníci s rodinnými povinnosťami neboli diskriminovaní a aby sa im umožnilo uplatniť na trhu práce bez obmedzenia.

Napriek tomu, že súčasná legislatíva nie je voči ženám diskriminačná, rovnosť de jure sa nerovná rovnosti de facto. Aké kroky treba urobiť, aby sa navrhované opatrenia po schválení premietli do reálneho života?

- Okrem toho, že je nevyhnutné prijať všeobecnú stratégiu rovnoprávnosti sledujúcu všetky aspekty života spoločnosti a vybudovať komplexné legislatívne zabezpečenie tejto problematiky, nevyhnutnosťou je aj konštituovanie vhodných inštitucionálnych mechanizmov, ktoré by presadzovali a kontrolovali rovnosť príležitostí v praxi na rôznych úrovniach a v rozličných sektoroch. Za vhodnú formu považujeme konštituovanie inštitúcie ombudsmana, ktorý by bol nezávislou inštitúciou iniciujúcou a odporúčajúcou nápravy diskriminačných skutočností v oblasti zaobchádzania žien a mužov v pracovno-právnom procese. Za ďalší z významných krokov pri aplikovaní rovnosti príležitostí považujeme osvetu a vzdelávanie, ktoré by okrem iného pomohli zmeniť tradičné rodové nazeranie na rodinu a postavenie partnerov v rámci rodiny.

Jana Hyžová