Akými cestami a kam idú naše peniaze

Máme deväťdesiatpercentná úspešnosť výberu poistného

Platíme, platíme, platíme a čo z toho máme? Mnohí sa takto pýtajú, keď zistia, koľko im z hrubých zarobených príjmov naozaj zostane v skutočnosti na osobnú spotrebu. Ide v prvom rade o zrážky nielen daňové, ale najmä tzv. povinného poistného, o ktorom sme už viackrát písali. Keďže za svoje platby nedostávame adekvátne plnenia (zdravotnú starostlivosť, nemocenské dávky, dôchodky), pozreli sme sa, ako je to vlastne s tou solidaritou, ktorá je tomu na vine. Musíme byť solidárni. Štát a Národný úrad práce (NÚP) však nie. Ako to vyzerá pri mesačnom platení jednotlivých druhov poistení? Sme si vedomí, že údaje nie sú presné, lebo vychádzajú len z ukazovateľa priemernej mzdy vo výške 12 582 Sk (nezohľadňujú odchýlky smerom hore a dole) a z bežných situácií (bez zohľadnenia invalidity atď.). Napriek tomu, ako sa hovorí, čísla nepustia. Na zdravotné poistenie sa platí mesačne poistné bežne za osobu v priemere vo výške 1762 Sk (z toho zamestnanec 4 %, teda 504 Sk a 10 % zamestnávateľ, spolu 1258 Sk; podnikateľ 14 %, teda celú sumu alebo ak ide o zamestnanca, ktorý je súčasne aj podnikateľom, tak tento platí poistné z oboch týchto činností). Štát však platí 14 % len zo sumy 2400 Sk, čo je 336 Sk a NÚP platí poistné vo výške 14 % z 2700 Sk, čo je 378 Sk mesačne. Obe inštitúcie teda spolu 714 Sk. Poistné na nemocenské poistenie platí všeobecne osoba mesačne vo výške 604 Sk (z toho zamestnanec 1,4 %, čiže 176 Sk a zamestnávateľ 3,4 %, teda 428 Sk; podnikateľ 4,8 %, čo je celá suma alebo ak ide o zamestnanca, ktorý je súčasne i podnikateľom, tak platí opäť ako zamestnanec i podnikateľ z oboch činností).

Na dôchodkové zabezpečenie poistné predstavuje z uvedenej priemernej mzdy sumu 3523 Sk (z toho zamestnanec 6,4 %, to znamená 805 Sk a zamestnávateľ 21,6 %, čo je 2718 Sk; pre podnikateľov platí obdobne to, čo je uvedené skôr). Je pritom zaujímavé, že podľa § 14 zákona o Sociálnej poisťovni platí, že ak sa dôvody na platenie ého štátom prekrývajú, štát platí poistné na tieto druhy poistení len raz. Ak ide o fyzickú osobu, u tej to neplatí. Aj v tomto prípade platí, že štát „je zvýhodnený“ pri platení poistného do Sociálnej poisťovne. Zo zákona vyplýva, že zákon o štátnom rozpočte bude toto poistné určovať na každý rok. Keď občan nemá peniaze, platiť musí (umelec od júla bude musieť platiť poistné i v prípade, ak vôbec nebude mať v tom čase príjmy, stačí, že mal v roku 2000 príjmy vyše 100-tisíc Sk brutto). „Štát“ sa vždy rozhodne, koľko na to bude mať. Na rok 2001 si určil, že na nemocenské poistenie zaplatí na osobu mesačne 4,8 % z 2700 Sk (130 Sk) a na dôchodkové zabezpečenie 28 % z 2700 Sk (756 Sk). Spolu teda na osobu 886 Sk (s tým, že na nepracujúcich dôchodcov sa uvedené poistné nevzťahuje, avšak plnenia áno).

Pozrime sa v prvom rade na Sociálnu poisťovňu, do ktorej platíme najviac, a ako si plní svoje povinnosti štát. Z koncepcie reformy sociálneho poistenia v SR vyplýva nasledujúci vývoj platieb štátu do Sociálnej poisťovne:

Tabuľka

Rok (v mil. Sk)

1994 5329,0

1995 4823,9

1996 3403,3

1997 625,9

1998 1096,6

1999 1126,1

Štát by pritom za ekonomicky neaktívne obyvateľstvo (1,718 milióna osôb) mal zaplatiť (nepočítali sme s osobami, za ktoré neplatí, takže reálne čísla sú nižšie):

- poistné na dôchodkové zabezpečenie vo výške vyše 15 mld. Sk (756 x 12 x 1, 718 mil. Sk),

- nemocenské poistenie vo výške vyše 2,6 mld. Sk (130 x 12 x 1, 718 mil. Sk).

Všetkých nás v prvom rade zaujíma, kto patrí medzi najväčších neplatičov poistného do Sociálnej poisťovne a koľko musíme za nich vlastne doplácať my všetci. Podľa podkladov, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že Sociálna poisťovňa eviduje (k 30. 9. 2000) vyše 800 platiteľov poistného, voči ktorým celkový stav pohľadávok presahoval sumu 10 mil. Sk. Z významných dlžníkov sú mnohé v konkurznom konaní (Calex Zlaté Moravce, Danubiaprint Bratislava, Elektrosvit Nové Zámky), takže pravdepodobnosť uspokojenia týchto pohľadávok je nízka. Najvyššie pohľadávky sú voči ŽSR, transformovaným štátnym podnikom, poľnohospodárskym družstvám, obchodným spoločnostiam a štátnym zdravotníckym zariadeniam.

Bludný kruh je voči iným rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktoré neplatia z toho dôvodu, že nemajú na účte dostatok prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Horšie je to v prípade porušovania rozpočtovej disciplíny, ku ktorej dochádza z rovnakého dôvodu. V prípade poľnohospodárskych družstiev, z ktorých sú mnohé v konkurznom konaní, je Sociálna poisťovňa ústretová, s cieľom zachovania platiteľa poistného (zachovanie zamestnanosti v danom regióne). Aké sú podľa zákona právne následky neplatenia poistného do Sociálnej poisťovne? Nasledujúce:

- Za každý deň omeškania je to penále vo výške 0,2 % za každý deň omeškania (0,1 %, ak k zaplateniu dôjde pred kontrolou).

- Pokuta vo výške 100 Sk za každý deň omeškania oznamovacej povinnosti (rovnako neúčinný nástroj).

Pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok, Sociálna poisťovňa ich zabezpečuje priamou a nepriamou formou. Nepriamou je odpustenie zaplatiť penále a povolenie splátok. Podstatnejšia je priama forma:

- právny výkon rozhodnutia - najjednoduchšia - ale neúčinná (neplatia vždy všetky potrebné predpoklady),

- súdny výkon - neúčinné z dôvodu časových prieťahov.

Čo hovorí v tejto súvislosti k neplatičom Trestný zákon?

Z ustanovení § 148 a 148a vyplýva, že:

- na odňatie slobody na jeden rok až päť rokov sa potresce ten, kto v rozsahu nie malom (6 x minimálna mzda) skráti poistné alebo ho zadrží a neodvedie určenému príjemcovi,

- ak opätovne alebo vo väčšom rozsahu skráti poistné alebo ho zadrží a neodvedie vo väčšom rozsahu (20 x minimálna mzda), potresce sa na odňatie slobody na dva roky až osem rokov,

- ak sa kráti poistné alebo zadrží a neodvedie v značnom rozsahu (100 x minimálna mzda), potresce sa na odňatie slobody na tri roky až desať rokov,

- ak sa stane škoda vo veľkom rozsahu (500 x minimálna mzda), potresce sa na odňatie slobody na päť až dvanásť rokov,

- výkon rozhodnutia prostredníctvom exekútora je najčastejšie využívanou formou,

- prihlásenie pohľadávky do konkurzného konania,

- medzi krajné riešenia patria: prihlásenie pohľadávky u likvidátora a do konania o dedičstve.

Z podkladov Sociálnej poisťovne vyplýva, že úspešnosť výberu poistného je okolo 90 %. Čísla, ktoré ukazujú pomer medzi príjmami a výdavkami, sú jasné, peňazí niet a musia sa hľadať tam, kde je ich primárny zdroj.

Jana Zátopková