Bonita našej energetiky

Do ankety nominovaných na prestížny titul Prominent ekonomiky 2001 vstupuje aj Vincent Pillár, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární. Čiastkové výsledky čitateľskej ankety potvrdzujú manažérske a odborné renomé. Dnes uverejňujeme jeho odpovede na otázky šéfredaktora Hd.

Čo by ste vykonali na zmenu myslenia v našej krajine?

- Na Slovensku a v Európe vôbec sa za ostatných jedenásť rokov udiali naozaj veľké zmeny, ktoré by mali ísť ruka v ruke so zmenou myslenia ľudí. V energetike sa o zmenách začalo diskutovať pred 11 rokmi, keď to bola ešte československá energetika. V roku 1990 sa začali energetické sústavy deliť organizačne na České energetické závody a Slovenský energetický podnik. V roku 1991, keď obidva subjekty patrili pod Federálne ministerstvo palív a energetiky, a potom pod Ministerstvo hospodárstva ČSFR, v rámci československej energetiky, sa rozdelilo jedenásť subjektov na osem rozvodných energetických podnikov v Česku a na tri na Slovensku. Teda s reštrukturalizáciou, zmenami a zmenou myslenia energetici začali už v tomto období. Nastala dlhá fáza diskusií a som presvedčený, že bola vždy mienená dobre.

Na reštrukturalizáciu energetiky bolo viacero protichodných názorov. Pre naše rozhodnutia, všímajúc si susedov v Maďarsku, Česku a Poľsku, máme celý rad príkladov. Energetiku na Slovensku sme budovali počas dlhých rokov ako jeden technologický celok, to znamená, že nebolo podstatné, či v danej chvíli dávame financie do rozvoja výroby elektrickej energie z jadra, fosílnych palív či z vody, do rozvoja prenosovej sústavy či distribúcie. Rozhodovali sme

podľa potreby

elektrizačnej sústavy. Riadiace informačné systémy sú postavené tiež ako celok. Evidujeme, že v Maďarsku alebo v iných krajinách, kde tento celok rozdelili, museli dobudovať ďalší dispečing. Museli vybudovať samostatný dispečing pre výrobu a pre prenosovú sústavu. Je všeobecne známe, že energetika má polovojenský režim. Na prvom mieste je dispečer, ktorý riadi fyzikálny proces a organizačná štruktúra môže byť katalyzátorom alebo brzdou ekonomiky. Od oddelenia prenosovej sústavy od výroby sa očakáva, že sa bude správať inak ako doteraz a dôjde k naplneniu smernice EÚ o transparentnosti ekonomiky prenosu a výroby elektrickej energie. Na druhej strane však vzniká situácia, keď prenosová sústava nebude priamo viazaná na existujúce

zdroje výroby

elektrickej energie v SR a môže uprednostniť iné zdroje, čím ovplyvní výrobu a ekonomiku vlastníka slovenských energetických zdrojov, teda SE, a. s., ktoré budú vytvárať súkromno-verejné partnerstvo vstupom strategických investorov kúpou 49 % akcií spoločnosti.

Pripomínam, že demokracia spočíva okrem iného v tom, že sú vypočuté rôzne názory a v odbornej diskusii sa hľadá optimálny spôsob riešenia, vyhovujúci nielen princípom modernej doby, ale aj špecifickosti problému. Myslím, že konkrétne kroky odborníkov v elektroenergetike pri riešení pripravovaných zmien budú primeraným príspevkom k zmene myslenia v našej krajine.

Ktoré tri problémy hospodárskeho a spoločenského vývoja považujete za najdôležitejšie?

- Keďže som energetik, budem hovoriť o energetike. Vláda SR koncom septembra minulého roka schválila návrh transformácie a spôsob privatizácie častí majetku podnikov elektroenergetiky známym uznesením č. 758/2000. Aby sme od rozhodnutia vlády rýchlejšie pokročili, v spolupráci s ministerstvom hospodárstva sme pripravili harmonogram a projekty na vydelenie prenosovej sústavy - Teplárne Košice, Teplárne Handlová a VE Gabčíkovo. Podľa spomínaného harmonogramu sme urobili a je potrebné ešte urobiť celý rad zložitých a mimoriadne dôležitých úkonov. Medzi inými

ocenenie majetku,

návrh na technické rozdelenie, teda, kde sa budeme deliť, či na svorkách transformátora, primárnych, sekundárnych alebo inde. Je nevyhnutné uskutočniť množstvo legislatívnych krokov, od rozhodnutia zakladateľa cez valné zhromaždenie, predstavenstvo atď. Existencia v súčasnosti navrhnutej budúcej štruktúry SE a vznik nových spoločností je tiež podmienená asi 50 zmluvami, ktoré sú medzi veriteľmi a medzi SE. Tieto zmluvy je treba „preorať“, diskutovať o nich s príslušnými bankami, aby súhlasili s rozdelením spoločnosti. Hlavne so znížením aktív, aby súhlasili s pohybom majetku. To sú úskalia, ktoré musíme prekonávať. Sme si tiež vedomí, že na stole vlády sa už nachádza privatizačný projekt VSE, a ďalších dvoch subjektov – ZSE a SSE. Následne po reštrukturalizácii bude dopracovaný privatizačný projekt SE, ktorý pôjde do parlamentu, kde sa bude o týchto problémoch diskutovať a bude sa k tomu vyjadrovať 150 ľudí rozličných názorov. Vzhľadom na diskusiu o transformácii slovenskej energetiky len jedno číslo - elektrárne SE disponujú takmer 7000 MW inštalovaným výkonom. Ak sa pozrieme na najväčší energetický podnik v Európe - Electricité de France, teda 110-tisíc MW inštalovaného výkonu, súc si vedomí

našej veľkosti,

ťažko môžeme hovoriť o snahe vytvorenia konkurenčného prostredia tým, že vytvoríme viaceré subjekty. Je to dosť irelevantné, najmä, keď vieme, že trh s elektrickou energiou sa v rámci Európy ide otvoriť. Pri rozhodovaní o ďalšom postupe musíme tieto atribúty brať tiež do úvahy.

Ďalšou otázkou je, aké medzinárodné postavenie bude mať slovenská elektroenergetika po reštrukturalizácii a privatizácii. V rámci CENTEL-u - Združenie elektrárenských spoločností Slovenska, Maďarska, Česka a Poľska má slovenská elektroenergetika významné postavenie a je vysoko hodnotená. Od januára 1999 spolu s ostatnými elektrárenskými spoločnosťami sa SE asociovali do západoeurópskeho združenia elektrárenských spoločností UCTE. Podľa niektorých informácií by SE spolu s ostatnými spoločnosťami z CENTEL-u ešte v tomto roku mali zaradiť medzi zakladajúcich členov UCTE. Myslíme si, že tento atribút je tiež dôležitý z hľadiska možnosti budúceho investovania vstupu investorov do slovenskej elektroenergetiky.

Na súčasných príkladoch z viacerých štátov sveta, osobitne americkej Kalifornie, môže aj bežný občan vidieť, že elektroenergetika je naozaj „krvný alebo nervový“ systém života v krajine. Preto tiež z tohto hľadiska je nevyhnutné pristupovať k riešeniu nahromadených problémov. Vieme, že energetika si žiada vstup kapitálu. Je však veľa, čo môže slovenská energetika investorom ponúknuť. Má perfektnú skladbu zdrojov, v diagrame denného zaťaženia spotreby elektrickej energie pokrýva takmer celé

základné zaťaženie,

a síce vyše 50 % výroby na báze jadrovej energie. Aby sme vedeli doregulovať, ubrať, pridať na základnom zaťažení, máme výbornú skladbu tepelných zdrojov, ktoré pracujú tiež v základnom zaťažení alebo v pološpičkovom režime. Reliéf našej krajiny nám dovoľuje využiť vodné elektrárne, ktoré voľakedy slúžili celej energetickej sústave bývalého Československa. Dnes je prebytok tohto výkonu. Je to však energia, ktorú vieme predať výhodne tým, ktorí jej nemajú dostatok. Mám na mysli prečerpávacie vodné elektrárne, ktoré umožňujú celej sústave veľmi operatívne reagovať na rôzne zmeny. Spomínaný reliéf našej krajiny nám dovoľuje postaviť ďalšie prečerpávacie elektrárne. Tieto možnosti sú vytypované na rieke Ipli a na Hornáde. Samozrejme, v poslednom období chýbajú prostriedky na výraznejšie investovanie do budúcnosti, ale zariadenia sú na svetovej úrovni. Návštevy energetikov zo zahraničia to často vyzdvihujú. Na všetkých úsekoch máme vysokokvalifikovaných ľudí. Sme

v strede Európy,

cez nás musí ísť tranzit zo severu na juh, z východu na západ. Sme zároveň tranzitnou krajinou perfektne situovanou v energetickej sieti, preto bonita slovenskej energetiky z hľadiska našej polohy v strede Európy je vysoká.

Bude potrebné dať konkrétnu odpoveď na otázky, čo s 3. a so 4. blokom jadrovej elektrárne Mochovce. Vláda SR rozhodla, že neposkytne záruky na dostavbu tohto zdroja, a tak SE ako zodpovedný majiteľ museli prijať postup, ktorý vyústi do konkrétnych odpovedí. Oslovili sme 23 možných investorov, ktorí by mohli vstúpiť investične do dobudovania tohto diela. Vzhľadom na to, že tento proces práve prebieha a prišli nám niektoré ohlasy zo strany investorov, môžem predbežne uviesť, že štyri sú približne v polohe záujmu diskutovať o otázke dostavby. Ide najmä o francúzsku energetiku, čo považujem za logické a čo sme tiež očakávali. Francúzi vyrábajú 75 % výroby elektrickej energie na jadre, a bolo by úplne irelevantné si myslieť, že ich filozofia výroby v inej krajine by mohla byť nejaká iná. Obdobne sa ohlásila ruská energetika a ďalšie dve spoločnosti. Po spracovaní všetkých materiálov rozhodneme o ďalšom postupe.