Problematický fetiš rastu

Komentuje Eleonóra Bujačková

Slovenská republika, samozrejme, ani zďaleka nemá potrebnú dynamiku rastu ekonomiky, hoci niektoré vyjadrenia politikov sú viac ako optimistické. Rast hrubého domáceho produktu nie je závratný a zrejme ešte dlho nebude. Analytici varujú aj pred prílišným jasaním nad miernym vzostupom ekonomickej výkonnosti výrobných podnikov, pretože náš rast je „ťahaný “ dopytom a investície klesajú, takže spoločnosť príliš mnoho spotrebúva a málo investuje. Je to pravda, spotreba domácností generuje viac ako polovicu HDP, investície po krátkom boome opäť stagnujú. Vysoký podiel spotrebiteľského dopytu nie je žiadnym zlom, vo vyspelých krajinách je spotreba domácností ešte vyššia. V SR sa tvorba fixného kapitálu (budovy a strojné zariadnie) v závere minulého roka podieľala na HDP približne 24 percentami, v USA sa tento ukazovateľ pohybuje okolo 20 %. Nemožno však tvrdiť, že by pokles investícií bol príjemný. Kľúčové však je, čo za dopytom či investíciami stojí v mikrosfére. Krajina napríklad môže investovať 50 % svojho produktu, nemusí to však viesť k budúcemu hospodárskemu rastu. Ak postaví niekto novú továreň za 5 mld. Sk a nebude v nej vyrábať, podiel investícií na HDP to zvýši. Optické vylepšenie štatistickej bilancie bude ale jedinou užitočnou vecou, ktorá z toho vyplynie.

Brzdou rastu slovenského HDP sú práve podniky, ktoré hoci mali už pred rokmi skrachovať (alebo radikálne zmeniť svoje výrobné programy), stále existujú, poberajú neraz štátne dotácie formou nesplatených úverov od bánk. Pre celé slovenské hospodárstvo platí, že produktivita práce rastie pomalšie ako mzdy. Teda že sa je viac, ako sa upečie. Virtuálne platení ľudia potom svojimi nákupmi rozhodujú o tom, či HDP klesne, či vzrastie. Virtualita je aj v tom, že slovenský spotrebiteľ stále viac žije na dlh. Na splátky je dnes možné kúpiť skutočne kdečo. Silná kritika, ktorú si vyslúžili niektorí ekonómovia za uspokojivé konštatovanie o raste HDP, nie je však celkom namieste. Využili iba krátkodobé pozitívne čísla. Tak to napokon robia aj vo svete. HDP, ktorým sa meria ekonomická výkonnosť krajiny a miera blahobytu každého jej občana, je tovarom, ktorý nosí každá vláda na trh pri čo najmenšej príležitosti. Pozitívne informácie tohto druhu „vylepšia“ náladu občana, ale predovšetkým majú aj preukázateľné ekonomické efekty: podnecujú investičné aktivity. A to Slovensko nepochybne potrebuje.