Osídlime červenú planétu?

Prvý let človeka na Mars je predbežne určený na rok 2014. Vedci už podrobne plánujú, ako premeniť planétu na svet, kde by mohli žiť ľudia trvalo.

Mars síce patrí medzi planéty veľmi podobné Zemi, ale podmienky na jeho povrchu sa od nášho sveta dosť podstatne odlišujú.

Zo všetkého najmenej by asi ľuďom prekážalo, že marťanský rok trvá 678 dní. Na rozdiel od Venuše, ktorá predstavuje skutočnú sestru Zeme, je Mars oveľa menší, takže príťažlivosť na povrchu je približne tretinová v porovnaní s tou, na ktorú sme zvyknutí.

Zdanlivá výhoda sa rýchlo mení na nevýhodu, keď si uvedomíme, že nejde iba o skok do výšky či zdvíhanie veľkých bremien – rovnako ľahko unikajú do vesmíru i plyny atmosféry. Možno práve preto je tlak ovzdušia na Marse iba zlomkom pozemského. Robí asi osem promile tlaku na hladine mora.

Riedka atmosféra sa skladá prevažne z jedovatého oxidu uhličitého a nechráni pred kozmickými lúčmi ani pred ultrafialovým žiarením. Aj priemerná teplota je hlboko pod teplotou mrazu. Iba za jasných dní občas vystúpi nad nulu. Budúci osadníci môžu byť spokojní iba s dĺžkou dňa, je iba o 37 dlhší než na

Úvahy o „kolonizácii“ Marsu nie sú vôbec nové. Už na začiatku 70. rokov, keď boli predstavy o podmienkach na Marse veľmi nejasné, navrhoval známy vedec Carl Sagan pokryť južnú polárnu čiapočku vrstvou čierneho materiálu. Slnečné žiarenie by potom odparilo vodu, zvýšil by sa atmosférický tlak, čo by znamenalo začiatok ďalších priaznivých zmien.

V roku 1976 dokonca skupina odborníkov z NASA vydala štúdiu s názvom Obývateľnosť Marsu, v ktorej sa tvrdí, že zmena červenej planéty na svet podobný Zemi, je možná. Od zverejnenia štúdie už sondy priniesli mnoho ďalších údajov.

Dobrou správou je napríklad poznatok, že nielen v polárnych čiapočkách, ale aj pod povrchom červenej planéty sa ukrýva zrejme dostatok vody. Z poslednej interpretácie niektorých snímok sondy Mars Global Surveyor navyše vyplýva, že by táto voda mohla byť v kvapalnom stave a pomerne ľahko dostupná.

Mars netrpí ani nedostatkom kyslíka. Životne dôležitý prvok je však v trochu inej forme, než by nám vyhovovalo. Veľké zásoby kyslíka sú napríklad v atmosférickom oxide uhličitom alebo v oxidoch železa v marťanských horninách.

Najpriaznivejšou správou je však fakt, že Mars už kedysi mal hustú atmosféru, miernu klímu a tečúcu vodu. Vrátiť ho do pôvodného stavu je bezpochyby ľahšie, než usilovať sa o niečo, čo tu nikdy nebolo – pokiaľ, pravda, niektoré zložky tamojšieho prostredia neunikli nenávratne do

Súčasné štúdie ukazujú, že povrchové vrstvy a polárne čiapočky Marsu obsahujú dostatok oxidu uhličitého, vody a dusíka pre planetárne inžinierstvo... Bude teda možné vytvoriť hustú atmosféru z oxidu uhličitého a dusíka.

Atmosféra sa zahreje a zhustne, do vyschnutých korýt sa opäť vráti voda. Priemerná teplota vody vystúpi z mínus 30 stupňov Celzia pod nulu. Špeciálne vyšľachtené anaeróbne organizmy potom začnú v týchto podmienkach rásť – uvádza sa v štúdii Roberta H. Haynesa, profesora York University v Toronte.

Súčasne predstavy o premene rátajú s tým, že v prvej fáze sa zvýši teplota atmosféry prostredníctvom skleníkového efektu. Možno napríklad vybudovať chemické reaktory, ktoré by produkovali veľké množstvá plynov, ktorých skleníkový efekt je ešte vyšší než pri oxide uhličitom.

Takýmto plynom je napríklad tetrafluormethan či hexafluorid síry. To však vyžaduje nájsť na Marse ložiská príslušných surovín. Súčasne bude potrebné podobným spôsobom vytvoriť ochrannú ozónovú vrstvu.

Posledné úspechy kybernetiky a nanotechnológie naznačujú, že táto fáza by sa mohla obísť bez prítomnosti človeka – stavbu a prevádzku reaktorov obstaráva veľké množstvo miniatúrnych robotov.

Dôvodov, prečo kolonizovať Mars, je veľa – od priemyselného využitia obrovského množstva doteraz neťažených zásob vzácnych surovín cez vybudovanie kozmického prístavu s malou gravitáciou a vľúdnym zázemím až po riešenie preľudnenosti Zeme.

Zrejme najvýznamnejším dôvodom je však šanca otvoriť ľuďom nový odbor. Súčasný svet už nemá miesta, ktoré by bolo možné objavovať, dobývať a osídľovať. Terajším generáciám chýba možnosť tento vrodený pud uspokojovať, čo zrejme vedie k tomu, že ho vybíjajú stále zhubnejšími spôsobmi. Vedci tvrdia, že ľudstvo potrebuje novú víziu. A mohol by to byť práve Mars.

„Mars je dnes mŕtvy. Vzkriesiť ho k životu však nie je také šialené, ako sa zdá,“ tvrdí vedec Christopher McKay, odborník NASA na planéty.

Zrejme naozaj nie je - má to však jeden háčik: Je Mars vskutku mŕtvy? Stále viac indícií naznačuje, že to nie je celkom isté. Pritom už len podozrenie by vedci chápali ako výrazný signál pre zastavenie všetkých ambicióznych plánov.

Osídlenie Marsu obývaného jeho vlastným životom by bolo problematické prinajmenšom z dvoch dôvodov. Predovšetkým by však kolonizácia mohla zničiť dôkazy o pôvodných organizmoch, čo by bola nenahraditeľná strata pre vedu. Pravda, nebolo by to však po prvý raz, keď sa plány inžinierov, podnikateľov a politikov na vedu príliš neobzerali.

(mb)