Neokrikujme deti, aby nebehali

Ak chceme byť zdraví, musíme športovať aj v dospelosti

Vzťah k telesnej aktivite sa pestuje u detí od narodenia. Kým novorodenec má pohyb zautomatizovaný a reflexný, u dojčaťa sa vyvíja obratnosť, rýchlosť, svalstvo, dynamická sila. „U batoliat sa začína obdobie veľkého množstva základných pohybových vzorcov. Toto obdobie si vyžaduje vysokú pohybovú aktivitu na všetkých úrovniach tak v intenzite, ako aj v typoch. Batoľa vie spontánnym pohybom povedať viac než verbálne. Pohyb pôsobí na vývoj organizmu a vývoj na pohyb. Táto väzba je vysoko dynamická a presne vymedzuje úlohu fyzickej stimulácie pre jednotlivé vekové skupiny. Preto je veľmi dôležité ako sa staviame k pohybovej aktivite u detí. V rámci ich vývoja v predškolskom veku nastáva obdobie kvalitatívneho rastu. Preto musíme u detí v tomto veku pestovať pohybovú činnosť. Dochádza k fixácii a k vzťahu k nej. Buď ho upevníme, alebo ho potlačíme. Preto je nezmyslom, ak rodič upozorňuje dieťa, aby neskákalo, nebehalo lebo si ublíži. Pohyb musíme podporiť a usmerniť a umožniť dieťaťu širokú pohybovú variabilitu a pestovať k tomu vzťah. Ak je dieťa hyperaktívne, pokrikmi a zákazmi mu v tom nezabraňovať, lebo sa u neho vytvorí podvedome strach, že niečo robí zlé. Musíme ho podporovať tak, že ho budeme motivovať k pohybu, hoc aj začneme s ním cvičiť základné gymnastické prvky. No podľa možností pod obdobným dohľadom,“ vysvetľuje MUDr. Alena Uravayová, riaditeľka Ústavu telovýchovného lekárstva v Bratislave. V školskom veku, najmä do 11 rokov sa u dieťaťa začína kumulácia kvality v pohybovej aktivite. Začínajú sa prejavovať somatotypické prvky jednotlivca a my ich musíme podchytiť a rozvíjať. Kým dovtedy dieťa naberalo na kvantite pohybu a jeho pestrosti, v období od 6 -11 rokov pracuje na jeho kvalite. Tu sa začína orientácia detí na jednotlivé športy. A aj z týchto dôvodov je dôležité, aby deti začali chodiť do športových krúžkov, telesná výchova na školách bola vedená na vysokej odbornej úrovni, aby deti boli testované telovýchovnými lekármi, aby usmernili jeho pozornosť.

Vedci nás denne presviedčajú konkrétnymi faktami o vplyve pravidelného a adekvátneho pohybu na elimináciu chorôb. Až o polovicu menej prípadov úmrtia je u ľudí, ktorí týždenne vydajú okolo 5300 kalórií v porovnaní so skupinou ľudí so sedavým spôsobom života. Výraznejšie je ovplyvňovaná úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia. Pri výdaji nad 3000 kcal je nižšia o 17 % než u ľudí so sedavým spôsobom života. Tí, ktorí pestujú intenzívnejší šport (do 3500 kcal), majú riziko poškodenia srdca a prípadnú úmrtnosť s ním spojenú o 41 % nižšiu a ak prestanú fajčiť, tak riziko poškodenia zdravia ja o 44 % nižšie. Oveľa priaznivejší osud po zdravotnej stránke majú štíhlejší ľudia. „V boji proti civilizačným ochoreniam prináša opustenie sedavého spôsobu života medzi 45 - 50 rokom u mužov a od 40. roku u žien. Čím neskôr vstúpime do tohto procesu, tým sú naše výsledky menej úspešné. Ale treba si uvedomiť, že športová aktivita, ktorú sme mali v mladosti neprináša dlhodobý a trvalý efekt. Preto je nevyhnutné pokračovať v športovaní aj po opustení školských lavíc,“ prízvukuje A. Urvayová. Jednou z foriem v pokračovaní je, že vlastným príkladom rodič, ktorého najčastejšie deti v ranom veku kopírujú, pritiahne k pravidelnému pohybu svoje dieťa.

Stela Geregayová