Ekonomický boom a rakety

Skryté súvislosti návštevy Kim-Te-džunga v Spojených štátoch

Päť dní pred svojimi 76. narodeninami zavítal včera do USA na oficiálnu návštevu prezident Kórejskej republiky Kim Te-džung. Už skutočnosť, že návšteva bola dohodnutá v januári, len pár dní po inaugurácii Georgea W. Busha za prezidenta USA, svedčí o tom, aký význam pripisujú v Bielom dome vzťahom so Soulom. Vtedy sa obaja prezidenti telefonicky zhodli na tom, že blízke a úzke vzťahy medzi Kórejskou republikou a USA sú najdôležitejším prvkom v zachovaní mieru a stability na Kórejskom polostrove i v celom regióne Ďalekého východu. Za príchodom minuloročného držiteľa Nobelovej ceny mieru, prezývaného aj „ázijský Mandela“ do Washingtonu, sa teda skrýva príliš veľa významov. Napríklad vývoj amerického národného protiraketového programu (NMD), mierový proces na Kórejskom polostrove, stabilita v juhovýchodnej Ázii, ekonomické vzťahy s Ruskom, posilňovanie pozícií Číny a nepriamo je na tom zainteresovaná aj Európa.

Príliš vážne významy, aby zostali nepovšimnuté. Znalci geopolitológie si nemohli neuvedomiť, do akej strategickej pozície sa opäť dostal Kórejský polostrov v poslednom čase. Krajina, vlastne krajiny, keďže Kóree sú dve, na rozhraní záujmov troch popredných svetových mocností - Číny, Ruska a USA, k tomu ešte treba prirátať Japonsko - musí byť naozaj opatrná pri medzinárodnom diplomatickom lavírovaní, aby uspokojila ambície tých silných a k tomu ešte zabezpečila vlastné domáce priority, ktorými sú oživenie národnej ekonomiky a zbližovanie zo severnou Kóreou. Od vlaňajšieho roku naozaj začalo dlhoočakávané topenie ľadov medzi kapitalistickou, priemyselne rozvinutou Kórejskou republikou a komunistickou, vyhladovanou a hospodársky ochudobnenou Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR). Najvyšším prínosom „odprísňovania“ medzikórejských vzťahov je upevňovanie stability v citlivom regióne. KĽDR známa svojim jadrovým a vojenským raketovým programom je faktorom nepredvídateľného rizika. Ak sa z triedneho nepriateľa na juhu stane priateľ, nevyhnutne aspoň obchodný, militarizácia vzťahov a vzájomné upodozrievanie stratia na intenzite a budú sa postupne odbúravať. Potešiteľné je, že už ani veľmoci necítia „studenovojnovú“ potrebu deliť Kórejský polostrov na dva proti sebe stojace bloky. Hoci každá z rozdelených krajín je ešte silno ovplyvniteľná cudzími mocnosťami. Kým na území Kórejskej republiky sa nachádza 37 000 amerických vojakov, KĽDR sa prostredníctvom svojho prezidenta Kim Čong-ila netají obdivom nad hospodárskymi reformami a poriadkami v Číne.

KĽDR priamo susedí aj s Ruskom, ktoré sa v putinovskej ére dôraznejšie prejavuje na medzinárodnej politickej scéne. Proti rozširovaniu NATO, proti budovaniu NMD. Koncofebruárová návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v Soule, ktorú Kim Te-džong označil za epochálnu, potvrdila záujem Moskvy nenechať sa vyhodiť zo sedla v tomto kúte sveta. Putin aj v Soule zopakoval svoje tvrdenie, podľa ktorého americko-sovietska zmluva z roku 1974 je základom svetového mieru a americký program NMD je zbytočný a mier ohrozujúci jav. Paradoxne, iba desať minút po Putinovom vyhlásení v Soule, George W. Bush pred členmi amerického Kongresu zopakoval svoje stanovisko, podľa ktorého sa na prácach NMD bude naďalej pokračovať. Soul sa zatiaľ - múdro, prezieravo? - k tejto otázke oficiálne nevyjadril, takže sa očakáva, že počas americkej návštevy Kim Te-džung aspoň náznakom bude musieť s farbou von... A od pozície Soulu k NMD veľa závisí. Lebo „jastraby“ z Bushovej administratívy tvrdia, že ich „ochranný dáždnik“ je zameraný proti „nebezpečným krajinám“, medzi ktoré patrí aj KĽDR! Juhokórejskí predstavitelia však dobre poznajú citlivosť a krehkosť vzťahov s Pchjongjangom. Dôraznejšia inklinácia k USA by otepľovanie kontaktov bratských národov vážne ohrozila. A to Kórejčania nechcú. Okrem toho ekonomické otvorenie sa svetu v KĽDR je „na spadnutie“, je to nevyhnutnosť, ktorú si uvedomili aj najvyšší stranícki funkcionári. A pre Juhokórejčanov sa črtá ideálna príležitosť preniknúť na nový trh, im jazykovo príbuzný a v budúcnosti určite ústretový. Program NMD tieto vízie ohrozuje!

Ekonomicky získať však chcú aj iní. V prípade USA vývin kontroverzného programu NMD znamená miliardové zisky pre isté kruhy, už tradične naklonené republikánom. Kórejská republika, ešte pred pár rokmi považovaná za model hospodárskeho zázraku, dnes bojuje s recesiou a hľadá nové možnosti ziskov. KĽDR je sľubná terra incognita a ponuky Rusov sú viac ako zaujímavé. Koncom februára sa o slovo prihlásila aj Moskva. Putin v Soule povedal, že stále silný vplyv Ruska v KĽDR predznamenáva jeho krajinu k tomu, aby sa stala významným hráčom v mierových rokovaniach na polostrove. Nezanedbateľný tromf. Ibaže Moskva by sa radšej zmenila z bývalého patróna Pchjongjangu na obchodného partnera Soulu. Zmena priorít, prevládajú ekonomické. Rusi rozohrali kartu trojstranných projektov medzi Ruskom a oboma Kóreami. Cieľom je energetika a najmä železničná doprava. Získali by všetci. Vďaka otepleniu relácií z KĽDR by Juhokórejčania mohli napojiť svoju železničnú sieť na ruskú Transsibírsku magistrálu, čím by obchodovanie medzi juhovýchodnou Áziou, najmä Kórejskou republikou a blízkym Japonskom s Európou dostalo nevídané rozmery. Preprava tovarov by trvala iba pár dní, na rozdiel od lodnej. Obchodovanie by oživilo ekonomiku recesiou poznačenej Kórejskej republiky, je to lákavá vidina ziskov pre zbedačenú KĽDR a, pravdaže, ekonomicky bude z toho profitovať aj Rusko. Pre európske štáty to tiež znamená oživenie obchodu s Ďalekým východom, určite by túto možnosť privítali.

Práve to však môže Washingtonu prekážať. Bohatšie Rusko je silnejšie Rusko. Bohatšia Európa je menej ovplyvniteľná Európa. Mierový polostrov, bez existujúceho ohniska napätia, si nevyžaduje prítomnosť amerických jednotiek v regióne, a teda aj oslabenie vplyvu v tejto strategicky dôležitej oblasti. To by okamžite mohla využiť Čína, teraz rival číslo jeden globálnej veľmoci. Mier je z hľadiska veľmocí niekedy nebezpečnejší ako vojna! Aj preto je pre USA program NMD dobrý. Nielen pre reči o zabezpečení národnej bezpečnosti, ale aj preto, že udržiavanie a „pestovanie“ nepriateľov (pre ktorých akože vzniká) alebo pomocou verejnotvorných médií vytváranie obrazu o nebezpečnom nepriateľovi vyhovuje celosvetovej politike najsilnejšej veľmoci. Napokon to vo svojej knihe Veľká šachovnica priznáva aj americký politológ Zbigniew Brzezinski: Japonsko a Kórejská republika musia zostať vo sfére vplyvu USA.

Humanista a bojovník za ľudské práva a demokraciu Kim Te-džung vlani v decembri, deň pred získaním Nobelovej ceny za mier v Oslo povedal, že kórejské štáty sa raz určite zjednotia. Podľa neho to bude „o desať, dvadsať a možno aj viac rokov mieru“. Realista. Veľmoci však zvyčajne nezaujíma, čo si humanisti a realisti myslia.

Iaromír Novák