Stanú sa vodárne a kanalizácie darom danajským?

Starostovia a primátori hovoria k transformácii

Vodárenské a kanalizačné podniky patria v EÚ mestám a obciam. V rámci približovacieho procesu sa majú štátne podniky Vodární a kanalizácií (VaK) bezodplatne previesť do vlastníctva obcí. Podľa uznesenia vlády zo 17. januára 2001 má vzniknúť maximálne 14 akciových spoločností. Koncom minulého týždňa uplynula 45-dňová lehota, v ktorej mohli obce a mestá podávať návrhy na zriadenie obecných vodárenských spoločností, odlišne od vládneho návrhu. Ukazuje sa, že aj keď sa prevod uskutoční za rovnakých podmienok, neznamená to ešte rovnaké, a už vôbec nie spravodlivé podmienky ďalšej existencie jednotlivých podnikov. V súvislosti s transformáciou týchto podnikov sme sa spýtali viacerých starostov a primátorov miest a obcí na ich názory na túto problematiku. Ako nás informoval člen predstavenstva tohto združenia, primátor Stupavy Ing. Anton Darás, ich projekt je jedným z ôsmich, ktoré vybrali spomedzi 127 podaných a majú byť posúdené v Bruseli. V prípade úspechu získajú minimálne 5 mil. EUR, avšak práve takú istú sumu budú musieť podľa pravidiel ISPA priložiť z vlastných zdrojov.

Ďalším projektom sa o podporu z fondu PHARE uchádza o čosi menšie Združenie obcí v povodí rieky Moravy. V tomto prípade ide o cezhraničnú spoluprácu, na ktorej participujú aj obce z rakúskej strany Moravy. „Samu filozofiu transformácie štátnych podnikov akceptujeme,“ hovorí Ing. Peter Tydlitát, starosta obce Gajary. „Združenie je však za menšiu akciovú spoločnosť, len v rámci okresu Malacky. Takú alternatívu sme aj predložili ministerstvu pôdohospodárstva.“ Vodovod v okrese Malacky pokrýva potreby 72,5 % obyvateľov, avšak napríklad obec Gajary s 2500 obyvateľmi zatiaľ vodovod nemá a pitnú vodu už sedemnásty rok privážajú občanom v cisterne. P. Tydlitát upozorňuje na to, že obecné vodárenské spoločnosti, ktoré získajú majetok štátnych podnikov vybudovaných na tom-ktorom území, budú musieť investovať nielen do rekonštrukcie a opráv existujúcich zariadení, ale aj investovať tam, kde vodovody a kanalizácia chýbajú. Paradoxne tam, kde bude najnižšia vybavenosť, a teda majetok najmenší, budú potrebné vlastne najväčšie investície. A získať úver bude najťažšie, pretože bonita práve týchto spoločností bude najnižšia. Okrem toho náklady na výstavbu posudzujú v prípade žiadostí o granty úradníci podľa tabuliek EÚ. Pritom podmienky sú veľmi rôzne. „Niekde je zdroj vody na vŕšku nad obcou, postačí im teda malý vodojem s čerpadlom. Naša obec je na rovine, zdroj vody vzdialený, podložím sú tekuté piesky,“ hovorí starosta. „Prívodný rad vody predstavuje 10 km, pretože nie je vhodný žiadny malý zdroj v katastri obce. Preto aj voda bude v Gajaroch drahšia.“ Na iný problém poukázal primátor Stupavy. Toto mesto v minulosti investovalo do kanalizácie, čistiarne odpadových vôd i vodovodnej siete a v roku 1992 zriadilo mestský podnik VaK mesta Stupava. Jeho hodnota je 125 mil. Sk. Verejný vodovod, ktorý v Stupave spravuje štátny podnik ZsVaK, má však hodnotu len 9,5 mil. Sk. Možno sa čudovať, že navrhujú vytvorenie mestskej vodárenskej spoločnosti? „Sme schopní začať s jeho prevádzkou hoci aj zajtra,“ hovorí primátor A. Darás.

Ako Hospodárskemu denníku potvrdil viceprimátor Košíc Jozef Filas, postoj mesta sa s regionálnym združením v tejto otázke stotožňuje. Košice podporia vládny zámer rozdeliť celú vodohospodársku sústavu na 14 potenciálnych samostatných podnikov, v ktorých by malo svoje postavenie aj samotné mesto s ďalšími mestami a obcami regiónu. Viac ako 90 % obcí z Prešovského kraja nesúhlasilo s vytvorením Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá by zahŕňala 841 obcí Košického a Prešovského kraja, spravovala by majetok v hodnote väčšej ako 4 mld. Sk a zabezpečovala služby pre 1,2 milióna obyvateľov. Podľa zástupcu primátora Prešova Štefana Kužmu sa obce a mestá z povodia Torysy dohodli na návrhu vytvoriť Toryskú vodárenskú spoločnosť, pod ktorú by patrila drvivá väčšina Prešovského, Sabinovského a niekoľko obcí z Levočského okresu v povodí Torysy. Sám návrh vychádzal z podmienok určených ministerstvom, podľa ktorých pôjde o samostatné funkčné vodné sústavy, a takú spomínaná oblasť podľa viceprimátora má. Hoci je prepojená so Starinou, vodu z nej momentálne nevyužívajú (iba v prípade nevyhnutnosti), ale čo je podstatné, táto sústava je prepojená so studňami od prameňov Torysy až po Prešov, kde je najväčší odberateľ. V prípade vytvorenia veľkej vodárenskej spoločnosti vyslovil obavy z jej formálnosti. Ceny vody z okolia Torysy sa podľa neho pohybujú v rozpätí slovenského priemeru a nehrozí, že by ich „nadsadzovali“.

„Transformácia vodární a inžinierskych sietí je základnou otázkou života a mňa veľmi mrzí, že sa týmto problémom nevenuje seriózne ani samotné ZMOS,“ hovorí Peter Ryška, starosta obce a predseda Združenia miest a obcí v regióne Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Mala sa vyhotoviť systematická spoločenská analýza, kde sa malo vyhodnotiť, ako bude spoločnosť po transformácii vyzerať. Transformácia a privatizácia nie je riadená na základe serióznych analytických dokumentov v záujme miest a obcí, ktorých život sa významne skomplikuje, ak sa proces neuskutoční objektívne. „Mám pocit, že v súčasnosti sa presadzujú osobné záujmy a preferujú zahraniční partneri. Presadzujem zásadu, že obce majú získať majetok bezplatne s rovnakou váhou hlasu.“

Primátor Trnavy Ing. Štefan Bošnák jednoznačne podporuje alternatívu, ktorá bola schválená vo vláde, teda vznik 14 vodárenských spoločností. Otázka investorov by sa mala riešiť navyšovaním kapitálu, pretože z minulosti sú vyčíslené dlhy za 100 - 120 mld. Sk, a tie treba investovať do vodovodnej a kanalizačnej siete. Ak neprejde tento variant a začne sa predávať so zámerom, že zarobíme a zvyšok sa odovzdá obciam, tak môže dôjsť k havarijnému stavu.

(zk, tu, zp, lak)

Súčasná cena vody v jednotlivých regiónoch Slovenska pokrýva výšku nákladov a po prevode akcií VaK na ZMOS zostanú ceny na primeranej úrovni. Sídla 14 akciových spoločností budú v nasledujúcich mestách a očakávaná priemerná výška cien vodného a stočného vrátane 8-percentnej miery zisku je nasledujúca: Bratislava (18,05 Sk), Senica (22,90 Sk), Pezinok (29,16 Sk), Trnava (12,55 Sk), Nitra (22,03 Sk), Považská Bystrica (19,48 Sk), Žilina (18,53 Sk), Martin (19,52 Sk), Ružomberok (19,99 Sk), Liptovský Mikuláš (24,69 Sk), Dolný Kubín (25,12 Sk), Banská Bystrica (20,98 Sk), Poprad (19,53 Sk) a Košice (21,08 Sk).