Hospodársky denník
USD46,953 Sk
EUR43,84 Sk
CHF28,496 Sk
CZK1,256 Sk
  Štvrtok  8.Marca 2001

Odborne áno, ekonomicky nie

Ani len náznak vinníkov BSE, že ponúknu kompenzáciu strát

Podľa kvalifikovaného odhadu budú náklady na široko koncipované základné technicko-karanténne opatrenia, ktoré majú chrániť obyvateľov a poľnohospodárstvo proti zavlečeniu a šíreniu choroby BSE hovädzieho dobytka, stáť rezort pôdohospodárstva, a teda daňových poplatníkov od 580 až po 915 mil. Sk. Ako sa vyjadril o našej pripravenosti zabezpečiť prísne veterinárne podmienky minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, odborne sme pripravení lepšie ako ekonomicky. (Nemecké ministerstvo poľnohospodárstva odhadlo náklady na riešenie tejto krízy na 2,1 mld. DEM). Tieto náklady však nezohľadňujú prípadné sekundárne ekonomické straty, ak by sa u nás pre hovädzí dobytok smrteľná BSE objavila. V tejto súvislosti by bolo legitímnou otázkou, či je správne, aby minimálne uvedené predpokladané náklady niesli na pleciach iba naši občania, teda domáci štátny rozpočet, lebo tu už nejde len o pôdohospodárstvo, ale o celkový rating krajiny a z neho vyplývajúce možné dôsledky. Veď ak niekto spôsobí inému ujmu, bolo by predsa korektné zaujímať sa o dôsledky problému a hovoriť aj o prípadnej satisfakcii. Ani len náznak niečoho takého sme zatiaľ nezaznamenali. V čom je totiž principiálne iná situácia napríklad pri rozhodnutí odstaviť EÚ neželanú jadrovú elektráreň V-1 v Jaslovských Bohuniciach, na čo nám však Európa prispeje? Skutočnosť je zatiaľ taká, že o uvoľnení uvedených prostriedkov by mala v blízkej budúcnosti rozhodnúť vláda SR. Časť týchto financií má pokryť aj priame straty prvovýrobcov a spracovateľov mäsa. Okrem týchto opatrení je však potrebné riešiť aj otázku prípadného poskytnutia kompenzácií pre prvovýrobcov za klesajúci dopyt po hovädzom mäse. Ten za posledné mesiace klesol u nás v priemere o 50 %. Podľa predsedníčky Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo Márie Kadlečíkovej naši poľnohospodári by mali požadovať od štátu kompenzácie tak, ako sa to robí v EÚ. Tam na zvládnutie BSE uvoľnili zatiaľ 975 mil. EUR.

Na Slovensku máme viac ako sto bitúnkov, ale z nich len šesť až osem je technicky pripravených pracovať podľa sprísnených nariadení veterinárnej správy. Ide nielen o nový spôsob usmrcovania zvierat, aby nedošlo k prípadnej kontaminácii zdravého mäsa potenciálne nakazeným mozgom, miechou, slezinou alebo inými časťami hlavy zvierat, ale aj o náklady, ktoré budú mať v tejto súvislosti kafilérie. Ako na ilustráciu uviedol v týchto dňoch riaditeľ Regionálnej veterinárnej správy v Liptovskom Mikuláši Ján Choma, v liptovských okresoch prijali mimoriadne opatrenia pri porážke hovädzieho dobytka. V bitúnkoch musia odovzdať hlavu každého porazeného zvieraťa s jeho evidenčným číslom na ušiach na veterinárne vyšetrenie do Štátneho referenčného laboratória vo Zvolene. V tejto neľahkej situácii sa dá predpokladať, že až polovica našich bitúnkov prestane onedlho pracovať, predovšetkým tie menšie, prípadne sa budú koncentrovať. Z bitúnka v Dunajskej Strede sa má stať aj školiace stredisko pre ďalšie, kde sa budú mäsiari učiť po novom spracúvať porazený dobytok. Tieto podniky totiž nie sú zvyknuté na bezpečné a presné odstraňovanie svaloviny od chrbtice a miechy, ktorá sa považuje za rizikového nositeľa nebezpečných priónov. Tento problém nemáme však iba my, ale aj iné, vyspelejšie štáty.

Stavy hovädzieho dobytka a kráv sú na Slovensku na hranici únosnosti. V minulom roku sa ďalej znížili a dosahujú 646- tisíc kusov. V zahraničí je záujem o dodávky najmä mladého chovného dobytka, ktorého tradičným odberateľom je Taliansko. Záujem o odbyt prejavil švajčiarsky chovateľský zväz. Ak bude k nám BSE zavlečená, možnosti obchodu s vývozom mäsa pominú.

Vladimír Turanský

Ivan Klačanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.