Zaplateniu cla sa sotva vyhnú

Vplyv na štátny rozpočet a obchodnú bilanciu Slovenska

Je známe, že s platnosťou do 1. januára 2002 by mala vstúpiť do platnosti refundácia dane z pridanej hodnoty (DPH) pre zahraničných podnikateľov a fyzické osoby. Návrh zákona má koncom marca prerokovať vláda a na prelome rokov NR SR. Potom zostane dosť času, aby Ústredné daňové riaditeľstvo vydalo bližšie pokyny pre tých podnikateľov a organizácie - platiteľov daní, ktorí budú chcieť refundovať DPH zahraničným turistom. Refundáciu DPH pre zahraničné právnické osoby bude mať totiž v správe Daňový úrad Bratislava I. Podľa vyjadrenia ministerstva financií sa nepredpokladá, že by refundácia spôsobila výraznejší zásah do príjmov štátneho rozpočtu. Novelou sa totiž v prvom rade sledovalo zabránenie dvojitého zdanenia, a preto vratka DPH je limitovaná sumou až 6000 Sk. Zahraničnému turistovi sa takto síce bude refundovať DPH, ale pravdepodobne sa nevyhne plateniu cla, čo nepriláka zo zahraničia turistov vo veľkom množstve. Dosah na rozpočet sa nekvantifikoval, pretože budúci vývoj sa dá veľmi ťažko odhadnúť. Ak vychádzame z údajov prieskumu Ústavu turizmu, za nákupmi, ako hlavným cieľom návštevy Slovenska, prichádza 10 % zahraničných turistov.

Ročne prekročí hranice Slovenska viac ako tridsať miliónov zahraničných turistov, len za nákupmi ich príde minimálne tri milióny. Refundácia DPH predpokladá uplatnenie vratky DPH vo vopred určenom časovom limite a zahraničných návštevníkov takto podnecuje k opakovanej návšteve, pri ktorej dochádza nielen k nákupu tovaru, ale aj ku konzumácii a k využitiu služieb. Tým sa zvyšuje efektívnosť „neviditeľného exportu“, ktorým je aktívny cestovný ruch. Tovar či službu totiž nemusíme „vyvážať“ cez hranicu, naopak, zahraničný turista prichádza na naše územie sám, aby tento produkt skonzumoval alebo vo forme nákupu tovaru osobnej spotreby sám vyviezol. Má to dosah nielen na štátny rozpočet, ale aj na obchodnú bilanciu, ktorej súčasťou sú aj devízové príjmy z aktívneho cestovného ruchu, ba aj na príjmy samosprávnych orgánov. Preto je veľkou škodou, že v prípade návrhu refundácie DPH sa prioritne sledovalo zabránenie dvojitého zdanenia a nie podpora rozvoja nákupnej turistiky. Tú sledovali naši českí kolegovia, ktorí refundujú DPH už od apríla minulého roka. Spodnú hranicu stanovili výške 1000 CZK, čím prilákali slovenských turistov, ktorí pri nákupe okrem refundácie DPH využívali aj limit platný na bezcolný dovoz tovaru (6000 Sk). Hoci v Česku je uvedený limit najnižší, v Poľsku je stanovený na 3000 Sk a v Maďarsku na 5000 Sk. Tu sa ukazuje, že aj keď refundácia DPH má dočasný charakter a mala by v prvom rade zabrániť dvojitému zdaneniu, naši susedia brali do úvahy aj pozitívne ekonomické dosahy plynúce z nákupnej turistiky.

Rudolfa Vallová