Nájdu konečne spoločnú reč?

Ad: Živnostník od slova živoriť?, Hospodársky denník 5. 3. 2001

Z e-mailovej adresy oto.ozabal@post.sk sme dostali nepodpísaný ohlas. Vyberáme z neho: „Z akých 1091 držiteľov živnostenských listov ich 571 vrátilo? To v tomto kraji bolo iba 1091 živnostníkov? ... V závere článku autorka požaduje vytvorenie odborných komisií na prideľovanie živností. Ako to súvisí s požiadavkami podnikateľov liberalizovať vydávanie živnostenských oprávnení?“ V ďalšom e-maile podpísanom ako „skupina podnikateľov v cestnej doprave“, ktorý nám prišiel z adresy wc_el@hotmail.com, sa okrem iného píše: „Nemôžem súhlasiť s praktikami tejto organizácie (Slovenskej živnostenskej komory - pozn. red.), keď žiada od podnikateľa zaplatiť 400 Sk za stanovisko, ktoré vydáva živnostenskému odboru okresného úradu k vydaniu koncesie.“

Pravdou je, že čísla o pridelených a vrátených živnostenských oprávneniach, ktoré uviedol M. Barcaj, neboli za Trnavský kraj, ale okres. Podľa informácií z ministerstva vnútra nie v Trnavskom kraji, ale v Trnavskom okrese bolo v roku 2000 vydaných 1181 živnostenských oprávnení a 168 koncesovaných živností. V Trnavskom kraji bolo v roku 2000 vydaných spolu 5487 živnostenských oprávnení a zrušených na vlastnú žiadosť 2712. K 31. 12. 2000 tam registrovali 36 391 platných živnostenských oprávnení, z toho skoro 30-tisíc bolo vydaných fyzickým osobám.

Ak sa zamyslíme nad poplatkom, ktorý si SŽK účtuje, treba vidieť, že komora bola zriadená zo zákona. Štát si však voči nej neplní svoje záväzky. Na povinnosti, ktoré má, vynakladá aj svoje financie. V prípade, že by prišlo na povinné členstvo, s ktorým parlament pri schvaľovaní dnes platného zákona nesúhlasil, boli by tieto služby bezplatné. Aj na nedávnom sneme SŽK niektorí delegáti poukázali na netransparentnosť vynakladania financií a kritizovali, že za vytlačenie neveľkej informačnej brožúry o základoch živnostenského podnikania vydala komora 80-tisíc Sk. Iní sa prihovárali aj za zavedenie povinného členstva, čím by SŽK mala aj viac financií na svoje aktivity a mohla by vykonávať činnosť, ako jej partnerské organizácie v zahraničí. V súčasnosti jej členskú základňu tvorí len 92 právnických a 417 fyzických osôb. V týchto podnikoch pracuje okolo 16-tisíc zamestnancov. Komora nepodchycuje malých podnikateľov úmerne k ich počtu a významu v ekonomike Slovenska. Je otázne, či má vôbec záujem rozšíriť svoje rady a prijať ďalších schopných podnikateľov a manažérov. Bola by to nová konkurencia aj pre existujúce riadiace štruktúry, pričom už teraz vo vnútri SŽK panuje personálna a regionálna disharmónia. Ak však člen Predstavenstva SŽK Marián Barcaj v našom článku tvrdí, že by stačilo odkopírovať modely fungovania komôr v Slovinsku a Chorvátsku, nemalo by nič brániť tomu, aby príslušné chorvátske a slovinské zákony poskytli inšpiráciu aj Ministerstvu vnútra SR, domnieva sa riaditeľ jeho živnostenského odboru Ing. Ján Dutko. Ako sa zdá, SŽK nie je rešpektovaná ani ministerstvom vnútra či ministerstvom financií, je však otázkou, kto je na vine. Lebo v opačnom prípade by si zástupcovia tohto trojuholníka, ktorí nevedia akosi nájsť spoločnú reč, už dávno porozumeli, a to aj vo financovaní komory.

(tu, zk)