Modernizácia potrebuje peniaze

Tovar do Japonska loďou tri mesiace, po koľaji 21 dní

Železnice SR sú v súčasnosti v neľahkej situácii. Na jednej strane ich nútia potreby ustavične modernizovať trate či vozňové alebo hnacie jednotky a na druhej strane, permanentne zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov. Výnimkou nie je ani tento rok. Zástupca generálneho riaditeľa ŽSR a námestník pre technický rozvoj Ing. Ladislav Saxa je však pragmatik, a tak hľadá cesty a spôsob, ako získať čo najviac prostriedkov na modernizáciu našej železnice.

Vláda nedávno schválila Projekt obnovy osobných a nákladných vozidiel a hnacích jednotiek. Aj keď je to vec uplynulého obdobia, v týchto dňoch prezentujete prvý konkrétny výstup.

- V súčasnosti sa začína s výrobou prvých moderných električiek pre Vysoké Tatry. Ich prezentácia je skutočne z hľadiska modernizácie koľajového parku prvou lastovičkou v tomto roku. Dokonca budúci týždeň vo štvrtok sa uskutoční predpoludním v Poprade predstavenie spomínanej novej električky, a potom bude slávnostná jazda do Starého Smokovca. Takýchto moderných električiek chceme zabezpečiť 14. Prvý kus vyrobili na 60 % na Slovensku, len

hnacia jednotka

sa doviezla zo Švajčiarska. Ďalšie električky sa už budú vyrábať všetky, na 100 % v ŽOS Vrútky.

Spomínate ďalších 14 kusov električiek, v tomto roku plánujete obnovu a kúpu osobných i nákladných vozňov a lokomotív. Kde na to všetko však vezmete peniaze?

- To je pre ŽSR skutočne mimoriadny problém a pri jeho riešení si pomáhame, ako vieme. Napríklad najneskoršie v júni nás príjmu do medzinárodnej organizácie EUROFIMA, kde budeme môcť okrem iného využívať veľmi lacné úvery, ktoré sa pohybujú na úrovni 3-percentných úrokov. Tieto peniaze budeme používať práve na rozvoj koľajových vozidiel. Druhá cesta, ako získať finančné prostriedky, je dohoda s ministerkou financií na poskytnutie vládnej garancie na úvery zo zahraničia. Dostali sme prísľub vládnych garancií na 10,5 mld. Sk. S potešením môžem konečne povedať, že sa slovenské

banky rozhýbali

a sú ochotné nám požičať potrebné peniaze. V tomto roku po získaní úverov môžeme pokračovať vo výstavbe koridorov a v príprave ďalších stavieb. Konkrétne máme v tomto roku v pláne začať s modernizáciou 600 vagónov a chceme pokračovať vo vývoji a výrobe nových vagónov pre IC vlaky tak, aby sme mohli aj do našich obyčajných rýchlikov zaraďovať už nové moderné vozne. Navyše, ak to nedokážeme zabezpečiť, je tu nebezpečenstvo, že sa nedostaneme s našimi vlakmi do Európy. Požiadavka v rámci železničnej Európy je totiž jednoznačná - podvozok a brzdy musia mať konkrétne určený štandard vrátane klimatizácie (a bezodpadových WC).

Možno však namietať, že to všetko ide akosi pomalšie, než by sme očakávali.

- S tým môžem súhlasiť, avšak berme do úvahy slovenskú realitu. Napríklad, ak dnes podľa zákona o verejnom obstarávaní vyhlásime na nejakú prácu tender, najskôr v septembri či v októbri - ak všetko dobre pôjde - môžeme začať s prvými prácami. Pritom už vôbec nehovorím o kalvárii s vykupovaním pozemkov atď. Preto výsledky dnešnej práce sa v technickom rozvoji prejavia až o niekoľko mesiacov. Avšak prípravu modernizácie, najmä medzinárodných koridorov, sme už začali a verím, že práce budú v tomto roku veľmi rýchlo napredovať. Chceme pokračovať v modernizácii koridoru na 160 km rýchlosť na trati Trnava - Rača - Bratislava. Túto trasu na použiteľnú

160 km rýchlosť

chceme zatiaľ dobudovať až po Púchov. Takéto rýchlostné úseky budujeme vo všetkých regiónoch a už sú aj na východnom Slovensku. Ďalej by sme chceli dostať na naše trate súpravy, tzv. Pendolino. Má moderné výkyvné osobné vozne, a tým na danej trati, bez jej úpravy dokáže ísť až o 25 % vyššou rýchlosťou než obyčajné vozne. Čiže trať Košice - Bratislava by sme zvládli pod štyri hodiny.

Veľkým investičným problémom je prekladisko v Čiernej nad Tisou, do ktorého sa, žiaľ, neinvestovalo už vari tridsať rokov.

- Je to skutočne škoda a súčasným dôsledkom tejto investičnej pauzy je skutočnosť, že koľajisko širokého rozchodu už prakticky prestáva technicky vyhovovať. Vzhľadom na to, že prepravné výkony začali v Čiernej nad Tisou v poslednom čase výrazne rásť, takže aj tu musíme investovať do modernizácie. Začali sme lepšie spolupracovať s Ukrajinskou železnicou, dokonca sa začali ozývať aj predstavitelia Ruskej železnice v tom zmysle, že by chceli začať s prepravou kontajnerov s tovarmi zo západnej Európy cez celú Európu, a potom cez transibírsku magistrálu až do Japonska. Preprava, ktorú v súčasnosti zabezpečuje lodná doprava, trvá takmer tri mesiace. Železnicou by sa

čas prepravy

skrátil na 21 dní. Chceme preto využívať aj prekladisko v Dobrej, ktoré je prakticky pred skončením. Dokonca nám na projekt európsko-transibírskej prepravy už zo zahraničia ponúkajú aj úver.

Ste známym železničiarskym pragmatikom. Čo by ste považovali za naplnenie svojich osobných ambícií v tomto roku, z hľadiska technického rozvoja ŽSR?

- Toho je nepochybne viac, ale chcel by som, aby sa vyriešili zosuvy pôdy na trati Kuzmice - Slanec a chceme vymeniť jeden most cez rieku Bodrog, pretože je v dezolátnom stave a doslova môže prísť k havárii. Čo ma osobne veľmi teší, je reálnosť obnovy prekládkovej stanice v Čiernej nad Tisou a na čo som priam pyšný, to je naša telekomunikačná a prenosová sústava. Na jej ďalší rozvoj venujeme 1,5 mld. Sk a spĺňa tie najprísnejšie kritériá. Je to vysoko návratná investícia, pretože celú sústavu informatiky máme vari najlepšie zorganizovanú v rámci Slovenska.

Na záver, v týchto dňoch na železnici už vari obligátna otázka. Ako sa vy pozeráte na proces transformácie ŽSR?

- Transformácia je skutočne nevyhnutný proces a sám život nás k nej privedie, či by sme chceli alebo nie, aj keď v súčasnosti je ešte pochopiteľne na železnici veľa nejasných vecí, veľa nedorozumení a ešte

viac strachu,

čo bude ďalej. Je pochopiteľné, že ľudia majú obavy, pretože určite príde aj k zlikvidovaniu niektorých pracovných miest. My, žiaľ, musíme pristúpiť aj k obmedzovaniu niektorých našich služieb, pretože takto nemôžeme perspektívne fungovať. Či by transformácia bola alebo nie, my by sme už takto ďalej nemohli existovať, pretože sme boli vybudovaní za iných podmienok a na iné potreby. ŽSR mali pomáhať zabezpečovať aj ochranu štátu a vlastne aj celého bývalého východného bloku. Napríklad, my sme - dnes to už vari nie je tajomstvom - boli v ŽOS vo Vrútkach schopní v prípade potreby vyrábať a opravovať aj tanky. Živiť dnes takéto a desiatky iných podobných kapacít, to už ďalej v súčasných diametrálne odlišných podmienkach nedokážeme. Čiže transformácia Železníc SR, aj keď bude pre niekoho určite bolestivá, je objektívne nevyhnutná.