Nemusíme byť ako ostatní

Podnikatelia sa často sťažujú, že majú málo času na rodinu a súkromný život. Mnohí sa zvyknú čudovať, že ich deti sa stávajú tzv. problémovými, nie vždy tu však vidia súvislosť so svojou zaneprázdnenosťou a starosťami. Že by bola na vine jednoducho súčasná hektická doba? V seriáli dnes hovoríme s Prof. PhDr. Ivanom Štúrom, CSc. na tému: ŽIVOTNÉ HODNOTY.

Renomovaný detský a rodinný psychológ hovorí: „Vždy bola nejaká doba. Vždy boli nejaké pomery, dokonca v minulosti aj oveľa horšie. Teraz máme predpoklady na to, aby sme žili pekným životom. Ide však o to, čo kto od života očakáva, čo chce urobiť, čo sleduje, aké sú jeho hodnoty, za čím ide. Takže aj keď sa súčasnosť na nás podpisuje, myslím si spolu s prezidentom Masarykom, že keby sme my dospelí boli lepší, mali by sme oveľa menej problémov s deťmi.“

O našej spoločnosti sa dá povedať, že sme teraz za tú najvyššiu hodnotu prijali peniaze, pokračuje prof. Štúr. „Lenže to už Karel Čapek vyslovil začiatkom minulého storočia v Londýne na technickej výstave krásnu myšlienku: Dokonalosť hmoty nemá, žiaľ, za následok dokonalosť ducha. To hmotné nás prerastá. Ľudia sú ochotní kradnúť a vraždiť kvôli pár korunám. Ako jednotlivci si neuvedomujeme, že sme tu len na krátky čas, a ten treba pozitívne naplniť. A viete, aký je najlepší spôsob, ako si urobiť život príjemným?“

• Urobiť ho príjemným pre druhých ľudí.

• Najlepším spôsobom, ako urobiť život druhým ľuďom príjemný, je správať sa k nim, akoby sme ich milovali.

• Najlepší spôsob správať sa k druhým ľuďom, akoby sme ich milovali, je naozaj ich milovať.

Podstata problému je v tom, že základom pozitívneho prežívania času je vzťah človeka k človeku. Človek ani nemôže byť človekom bez druhého človeka.

Všetci žijeme v tejto spoločnosti, a aj keď práve nie sú pre nás peniaze tým najpodstatnejším, predsa ich len potrebujeme. Podnikatelia majú často zodpovednosť aj za iných ľudí, svojich zamestnancov. A výsledok býva taký, že sa naháňajú, nemajú na nič čas, no najmenej na svoju rodinu. Ako sa možno ubrániť diktátu času a neodkladných povinností? Prof. Štúr si myslí, že nie je nevyhnutné prispôsobiť sa a byť ako ostatní. Ale stretávame sa aj s tým, že ľudia odrazu uprostred toho množstva práce a naháňania sa pocítia akúsi prázdnotu, odrazu jednoducho stratia zmysel, prečo to vlastne robia. Pýtajú sa, čo to vlastne naháňajú a či nestrácajú práve to najdôležitejšie, najcennejšie. Je to akási existenciálna frustrácia, keď sa potom utiahnu zo zhonu a naháňania do ústrania. „Peniaze sú dobré, aj každá koruna je dobrá, ale ani jedna nestojí za to, aby som za ňu obetoval zaujímavý život,“ podotýka prof. Štúr „lebo peniaze sú len prostriedkom. Aj keď pre mnohých sa stali cieľom.“

Je dobré zamyslieť sa nad sebou a uvedomiť si, že:

• Človek je schopný myslieť.

• Človek je schopný meniť veci.

• Človek je schopný aspoň na 5 percent ovládať svoj vlastný osud.

Rodičia, ktorí majú dobrý vzťah so svojimi deťmi, sú odolnejší voči stresom v zamestnaní a dokonca aj voči chorobám. Pre dieťa je možno najlepším liekom pocit životnej istoty, to, že mu niekto rozumie, podporuje ho, oceňuje, komunikuje s ním a má naň dosť času. Také dieťa je akoby zaočkované voči rozličným problémom v budúcom živote. Ale naopak – z dieťaťa, ktoré to nemá (nazývame to reaktívna porucha vzťahu), vyrastie dospelý, ktorý nebude nikdy spokojný, nebude ochotný odložiť uspokojenie na neskoršie, nedokáže si nájsť priateľov a udržať si ich, človek stále nespokojný. Preto: Najlepšia výchova je sebavýchova. Keď budem dobre žiť, dieťa sa ku mne pridá.

Ako sa má manažér, podnikateľ či živnostník presadiť v tvrdej a dravej konkurencii? Ani nie kvôli tomu, aby priam zbohatol, ale aby aspoň ubránil svoj priestor a zarobil si na živobytie? V dnešnom ekonomickom živote sa uplatňujú viac vlčie ako ľudské princípy a prostredie často velí, že kto chce obstáť, musí potlačiť svoju dobrotu a humánnosť… Psychológ prof. Štúr má naporúdzi ďalší zaujímavý

V kórejskej vojne americkí psychológovia robili výskumy a zistili, že väčšiu šancu na prežitie má ten, kto má viac priateľov. A to platí aj v civilnom živote. Dnes je veľmi dôležité mať vzťahy s druhými ľuďmi, sociálne kontakty. Manažér bez sociálnych vzťahov sa nepresadí. Tiež to však nemá byť strojené a naučené, ale malo by to vychádzať zvnútra.

Už aj dieťa by malo pochopiť, že je preň výhodnejšie spolupracovať ako bojovať. Lebo sotva začneme bojovať so všetkými, niekto nás napokon prevalcuje a prehráme. Treba sa síce vedieť presadiť v konkurencii, ale kým konkurencii a súťaživosti sa učíme stále aj v škole, k spolupráci nás, žiaľ, nikto nevedie.

Je pravdou, že dnes dochádza k veľkej diferenciácii medzi ľuďmi... nastáva boj. Dnes sa veľa hovorí o negatívnej stránke globalizácie, ale na druhej strane je to jediná cesta: Ak ľudstvo chce prežiť na tejto Zemi, obyvatelia tejto planéty musia spolupracovať. Šancu prežiť pekný život má jednotlivec aj spoločnosť. Dôležité je, či vieme využiť to, čo máme tu, na Zemi, k dispozícii. „Myslím si, že indivíduum môže ovplyvniť svoje okolie,“ hovorí prof. Štúr. „Ale je dobré vedieť pomáhať celému ľudskému rodu.“

Napriek dobrým možnostiam v posledných rokoch pribúdajú problémové skupiny - detí, mladistvých aj dospelých. Pretože sme si narobili problémy. Malé deti nie sú uspokojené v základných potrebách. Teda predovšetkým sa im nevenuje pozornosť, porozumenie, ocenenie. Ak budem niekomu hovoriť, že je dobrý a ocením ho, on sa naozaj stáva dobrým. Istý nemecký filozof z 18. storočia povedal, že nemôžeme urobiť človeka lepším než zo zvyšku toho dobra, ktoré v ňom je. Takže problémové dieťa nevychovám tým, že ho budem trestať a biť, kritizovať, potláčať jeho osobnosť. Musím s ním spolupracovať, nájsť v ňom to dobré a na tom základe začať stavať.

Rovnako to platí aj u dospelých. Manželia, ktorí sa do noci hádajú, sú ráno takí istí ako večer. Keby si namiesto toho o desiatej ľahli spať a ráno by jeden vstal a doniesol čerstvé raňajky, nemusí nič hovoriť. Ten druhý mu to bude chcieť opätovať a pripraví dobrú večeru. Pomáha to, postoje sa zmenia. Urobiť niečo dobré je najrýchlejšia cesta k pozitívnemu životu. To platí vo všetkých vzťahoch -rodinných, pracovných. Záleží samozrejme na tom, čo u toho druhého hľadáme. Ale je pravda, že sú aj ľudia, s ktorými sa spolupracovať nedá. Tých treba odmietnuť. Škriepiť sa s nejakým fanatikom, to je ako keby sme s vytaseným mečom skočili za ním do bahna, v ktorom sa on aj tak utopí. Na to je škoda energie.

Podľa prof. Štúra často zabúdame práve na humor. On sám sa drží hesla istého amerického pediatra: Neber život tak vážne, aby si sa z neho zabúdal tešiť. Lebo s humorom sa dá prekonať veľa vecí. To je ten najinteligentnejší postoj k problémom. Ak sa viem sám zo seba zasmiať, mám pocit, že viem niečo vyriešiť, tvrdí náš renomovaný psychológ z vlastnej skúsenosti.Už malé dieťa je schopné pochopiť humor a vtip už v prvom roku života. Je to výslovne ľudská vlastnosť. A preto je vždy lepšie siahnuť k humoru ako k nadávkam a agresii. Lebo humor, to je priateľstvo. Kým príkaz je symbolom dominancie a vyvoláva odpor.

(zk/bj)