Paušálna daň a vynaložené výdavky

Evidencie platiteľa paušálnej dane n Cestná daň

Od 1. januára 2001 som platiteľom paušálnej dane. Som povinný odkladať doklady o výdavkoch? Mám platiť cestnú daň, keď svoje súkromné vozidlo pri podnikaní síce používam, ale cesty si nevyúčtovávam?

Záznamové povinnosti daňovníka, ktorý sa rozhodol pre osobitný spôsob zdaňovania príjmov (platiteľa paušálnej dane) upravuje ustanovenie § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. V odseku 3 stanoví, že takýto daňovník vedie na daňové účely počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o príjmoch v časovom slede preukázateľným spôsobom, o hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie, o pohľadávkach a záväzkoch a o prijatých a vydaných účtovných dokladoch.

Evidencie

V odseku 4 potom stanoví, že daňovník je povinný evidenciu uchovávať po obdobie, v ktorom zanikne právo paušálnu daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť. Zákon neupravuje obsah ani formu evidencií a v tomto smere nebol zatiaľ vydaný ani nijaký vykonávací predpis či metodické usmernenie.

Preto treba vychádzať zo všeobecného výkladu pojmu „evidencia“, pod ktorým sa rozumie vedenie záznamov a údajov, prehľad o dačom, súhrn záznamov o dačom. V praxi sa predpokladá, že evidencia predstavuje vždy záznamy na nejakom trvalom nosiči (papierovom alebo technickom) a že skutočnosti, ktoré sa evidujú, sú doložené hodnovernými dokladmi. Vyplýva to napokon aj z ustanovenia § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktoré zaväzuje kontrolovaný daňový subjekt pri daňovej kontrole okrem iného predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie. Odkladanie dokladov o výdavkoch má význam aj pre samotného daňovníka nielen pre jeho vlastnú potrebu (napr. dodatočné preukazovanie uskutočnenej obchodnej transakcie, reklamácie, dokazovanie pri prípadných sporoch, záujem orgánov činných v trestnom konaní a pod), ale aj preto, že platiteľ paušálnej dane sa v priebehu zdaňovacieho obdobia môže dostať do situácie, keď prestane plniť podmienky pre osobitný spôsob zdaňovania a bude musieť začať účtovať (§ 15 ods. 5 zákona o daniach z príjmov). Doba uchovávania evidencií a s ňou súvisiacich dokladov vyplýva z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, ktoré stanoví, že ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani jej doplatok po uplynutí 5 rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Podnikateľ, ktorý sa rozhodol stať sa platiteľom paušálnej dane od 1. januára 2001, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. marca 2001 (§ 15 ods. 7 zákona o daniach z príjmov), evidencie a doklady za rok 2001 je povinný uchovávať do 31. decembra 2006.

Cestná daň

Platenie cestnej dane je v súčasnosti upravené zákonom č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov. Ako daňovníka vymedzuje tento zákon okrem iného fyzickú osobu, ktorá je ako držiteľ motorového vozidla zapísaná v dokladoch vozidla. Nezáleží na tom, ako zdaňuje táto osoba svoje príjmy. Predmetom dane je podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o cestnej dani vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo a používa sa na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Vo vymedzení pojmov v ustanovení § 20 ods. 2 zákon uvádza, že za vozidlo používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním, sa na účely tohto zákona považuje vozidlo používané na cestnú dopravu vykonávanú pri dosahovaní príjmov, ktoré podliehajú dani z príjmov fyzických osôb alebo dani z príjmov právnických osôb alebo obdobným daniam v zahraničí. Nezáleží na tom, či táto osoba uplatňuje alebo neuplatňuje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Z toho vyplýva, že cestnú daň musí platiť aj daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov (§ 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3 zákona o daniach z príjmov) a neúčtuje o výdavkoch, a teda aj platiteľ paušálnej dane, ktorý neúčtuje o výdavkoch. Na druhej strane za podnikanie sa nepovažuje použitie motorového vozidla zamestnanca, ktorý je jeho držiteľom, na pracovnú cestu, na ktorú ho vysiela zamestnávateľ. Takéto vozidlo cestnej dani nepodlieha.