Pre konečný termín sú zmeny vážnou hrozbou

Starostovia a primátori sa vyjadrujú k transformácii

Vláda SR v stredu konečne schválila harmonogram opatrení na ďalší postup transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií bezodplatným prevodom majetku štátu na obce. Rokovanie o harmonograme nadväzovalo na uznesenie k celej koncepcii transformácie vodární a kanalizácií. To vládny kabinet schválil 17. januára tohto roku. Ministerstvo pôdohospodárstva ale žiadalo, aby po termínoch predloženia privatizačných projektov jednotlivých piatich štátnych podnikov vodární a kanalizácií získalo ešte dva mesiace čas na ich posúdenie, lebo ide o zložitú problematiku. Až potom ich predloží ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku. Pritom predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa k návrhu na ďalšie posunutie termínov okamžite kriticky vyjadrili. Veď pôvodne mala byť transformácia ukončená už do konca roku 2000. No ZMOS v posunutí termínov videl určitú hrozbu, že sa transformácia neukončí do 30. júna 2002 (dovtedy by sa malo vytvoriť nielen 14 vodárenských spoločností, ale uskutočniť aj prevody majetku), a tým by prestala byť možnosť ukončenia transformácie v tomto volebnom období reálna. Z informácií, ktoré sa nám včera podarilo zistiť, vyplýva, že i keď došlo k určitému posunu čiastkových termínov, transformácia by sa mala ukončiť do 30. júna 2000 tak, ako navrhovala koncepcia. Či sa to podarí dodržať, ukáže budúcnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že pred niekoľkými dňami sa ukončila fáza pripomienkovania koncepcie, prinášame názory viacerých k jej obsahu. Starosta obce Špania Dolina Milan Pokrievka transformáciu vodární a kanalizácií víta a hovorí, že obec má starý, 40-ročný vodovod a sama by jeho prevádzku a najmä obnovu sotva zvládla, kým v rámci vodárenskej spoločnosti sú jej možnosti lepšie. Obec má však výhrady k ohodnocovaniu jej akcií. Na jedného obyvateľa, trvale bývajúceho v Španej Doline, vychádza jej cena na 5000 až 6500 Sk. Problém je však v tom, že v obci má trvalé bydlisko len 178 obyvateľov, ale domov s popisným číslom je 218. Znamená to, že 156 domov predstavuje rekreačné chalupy. Aj keď sú vedené ako rodinné domy, ich vlastníci akcionárske postavenie obce neovplyvnia. Obec s tým vyjadrila nespokojnosť, ale zatiaľ sa jej predstavitelia stretli len s odmietavým postojom rezortu. Na to chce starosta upozorniť aj ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša. Uvedený problém sa však netýka len Španej Doliny, ale aj susedných dedín pod zimným rekreačným strediskom Donovaly, kde sa navyše nachádzajú najvýdatnejšie zdroje pitnej vody.

Slovenská Ľupča je najväčšou obcou v banskobystrickom okrese s necelými troma tisíckami obyvateľov. Zásobovanie pitnou vodou a následné odvedenie odpadových vôd, ako aj splaškov podľa Ing. Petra Lakomčíka, starostu obce, zabezpečuje vybudovaná vodovodná a kanalizačná sieť obce, ktorá je vo väčšej miere v majetku a v správe stredoslovenských VaK OZ 1 Banská Bystrica. Prvú vodovodnú a kanalizačnú sieť v obci vybudovali už pred viac ako 50 rokmi. Za celé toto obdobie majiteľ a

prevádzkovateľ siete nepostavil čistiareň odpadových vôd, čo je veľkým problémom z hľadiska rozvoja obce. Pre dnešný a predpokladaný budúci počet obyvateľov je takáto, i keď finančne náročná investícia, nevyhnutná. Podľa predbežného odhadu by si vyžiadala náklad okolo 100 mil. Sk. Keďže transformáciou VaK by sa aj Slovenská Ľupča stala spolumajiteľkou a spoluprevádzkovateľom vytvorenej vodárenskej spoločnosti, získala by tak rozhodovacie právo pri presadzovaní investícií. „Ak to bude úmerné veľkosti majetku alebo počtu obyvateľov, naša obec môže mať dosť významný vplyv aj na presadenie svojich záujmov, konkrétne výstavbu a prevádzkovanie čističky odpadových vôd. Ak aj nebudeme úspešní, budeme aspoň informovaní o tom, ako sa s naším majetkom hospodári. Preto v plnom rozsahu podporujeme transformáciu, urýchlenú transformáciu. Je to i želanie ostatných obcí a v tomto smere sme solidárni,“ tvrdí starosta.

„V prvom rade sa mal celý proces uskutočniť už pred rokmi,“ hovorí Ing. Vladimír Púčik, starosta obce Ružindol. „Podporujem návrh vytvorenia vodárenských spoločností, v ktorých budú obce akcionármi, pretože verím, že žiadny starosta nečaká z toho príjmy. Stav, ktorý je teraz, nie je pre nás prijateľný. Niekto majetok buduje, niekto spravuje, niekto vlastní. Obce potrebujú istotu, že majetok, ktorý zveľaďujú za zložitých podmienok, vložia do spoločnosti, ktorej budú môcť dôverovať. Starostovia musia mať slovo v rozhodovaní o cene vody a o smere investícií. Súčasný stav je neriešiteľný z dôvodu malých rozpočtov, z ktorých sa nedajú zabezpečiť ani len stotisícové investičné akcie na budovanie čističiek, vodovodných sietí a ich rekonštrukcia.“

Zo stanoviska a programového zamerania ZMOS - región JE Jaslovské Bohunice po XI. sneme regionálneho združenia 2. marca 2001, na ktorom sa zúčastnilo 130 starostov a primátorov z celkového počtu 172 členov združenia:

Zabezpečiť bezplatný prevod majetku štátu VaK do vlastníctva obcí, pričom potvrdzuje zriadenie prevádzkovej vodárenskej spoločnosti pre okresy Trnava, Hlohovec a Piešťany. Prostredníctvom ZMOS presadiť na ministerstve pôdohospodárstva zákaz s nakladaním prevádzkového majetku VaK. Rada regionálneho združenia stanoví a poverí osobitnú pracovnú skupinu s paritným zastúpením podľa okresov prípravou a založením regionálnej vodárenskej spoločnosti. Rozhodovacie právomoci v rámci nej sa stanovia v spoločenských zmluvách a stanovách v zmysle Obchodného zákonníka. Prípadného strategického partnera nemôže tejto spoločnosti určovať štát, ale obce v rámci svojich kompetencií prostredníctvom spoločnosti.

(rab, tu, eb, pf, zp)