Svet je už príliš nebezpečný?

Obranné rozpočty mocností naberajú stúpajúcu tendenciu

Naša Zem definitívne nie je práve tým najbezpečnejším miestom na život. Jasným dôkazom tejto teórie sú finančné prostriedky, ktoré najvplyvnejšie krajiny investujú do vlastnej obrany. Desaťročie po skončení studenej vojny sa totiž už rozplynuli ilúzie, že by vojenské výdavky v týchto krajinách mohli trvalejšie klesať. Po prechodnom uvoľnení atmosféry sa silné armády zasa dostávajú do módy. Zrejme sú okolo nás nebezpečenstvá, o ktorých bežný smrteľník ani netuší.

V tomto smere je v popredí Ázia. Sčasti sa to dá pochopiť, keďže je tu viac nedoriešených ohnísk napätia, s ťažko predvídateľným vývojom. V prvom rade ide o Taiwan, ale v poslednom čase čoraz viac aj o KĽDR. No a potom je tu aj pretrvávajúci konflikt medzi Indiou a Pakistanom o Kašmír. Takže otázkou nie je len v týchto dňoch ostro medializované zvýšenie čínskeho rozpočtu na rezort obrany o 17,7 percenta. Napríklad India chce vo fiskálnom roku 2001 - 2002 na vlastnú bezpečnosť vynaložiť 13,3 miliardy USD, čo je 13,8-percentný nárast oproti minulému roku. Väčšina z týchto peňazí ide na armádu - 4. najsilnejšiu na svete. Regionálny konkurent - Pakistan pritom na obranu vynakladá „iba“ 2,8 miliardy USD. Ak však tieto výdavky porovnávame podľa pomeru k HDP, veci sa dostávajú do inej roviny. V prípade Inde je to totiž 2,6 percenta, zatiaľ čo výdavky na obranu Pakistanu predstavujú až 4,7 percenta z HDP. Pakistan v tomto ukazovateli predstihuje dokonca aj Čínu. V prípade vychádzajúcej ázijskej mocnosti je však zaujímavé, že vojenské výdavky už dvanásty rok za sebou rastú dvojciferným tempom. A to ešte The New York Times odhaduje, že oficiálny rozpočet na obranu na budúci rok - 17,07 miliardy, predstavuje asi pätinu skutočnej sumy.

Pokiaľ ide o obranné výdavky, nemá sa za čo hanbiť ani regionálny ekonomický gigant Japonsko. Svetová tlač síce tvrdí, že asi päťdesiat percent zo 43,9 miliardy USD, ktoré by v nasledujúcom roku malo dostať ministerstvo obrany, pôjde na platy a výbavu, ale aj tak ide o pozoruhodný balík. Tokio plánuje počas nasledujúcich piatich rokov s priemerným ročným rastom výdavkov o 0,7 percenta. Tu však treba povedať, že Japonsko sa v bezpečnostnej politike spolieha v prevažnej miere na USA, ktoré sú v regióne (ako dokonca aj v celom svete) rozhodujúcim hráčom.

Prvé prognózy o dramatickom zvýšení výdavkov na Pentagón po víťazstve Georgea Busha sa nepotvrdili. V návrhu rozpočtu, ktorý nový šéf Bieleho domu predložil v týchto dňoch, by ministerstvo obrany malo dostať v budúcom fiskálnom roku 310 miliárd USD (okolo 3,5 percenta z HDP), čiže pôvodný Clintonov návrh zostal nezmenený. Predstavitelia Pentagónu sú takýmto vývojom trochu sklamaný, no treba povedať, že v porovnaní s minulým rokom dochádza k zvýšeniu o úctyhodných 14 miliárd USD. Ide o 4,7-percentný nárast, pritom podľa Bushovho návrhu by sa celkové rozpočtové výdavky mali zvýšiť len o 4 percentá. K tomu je tu vždy možnosť, že zbrojárska loby v Kongrese presadí ďalšie zvyšovanie vojenského rozpočtu (v tlači sa kalkuluje aj so 6 miliardami USD). Nehovoriac o tom, že mnohí analytici sa domnievajú, že v ďalších rokoch Bush bude musieť dodržať svoj predvolebný sľub a podstatne pridať Pentagónu.

Návrh amerického rozpočtu predpokladá vyčleniť na kontroverzný projekt protiraketovej obrany 4,5 miliardy USD, čo je vyše stopercentný nárast v porovnaní s minulým rokom. Pritom práve tento projekt sa stáva zdrojom zvyšovania napätia vo svete. Ruský prezident Putin sa už viackrát vyhrážal, že Moskva na takéto kroky bude razantne odpovedať. Jednou z možných odpovedí je práve zvyšovanie vojenských výdavkov. Netreba hovoriť, aký prepad zaznamenalo v tomto smere Rusko po skončení studenej vojny. Hoci presné čísla nie sú k dispozícii, vzhľadom na to, že je ťažké určiť tak vojenské výdavky ZSSR, ako aj Ruska (utajené programy, distribúcia výdavkov na viac ministerstiev, inflácia), niektoré odhady sú veľavravné. Jeden hovorí, že zatiaľ čo vojenské výdavky ZSSR v roku 1987 boli okolo 257 miliárd USD (16,6 percenta z HDP), v Rusku o desať rokov neskôr to bolo 24,1 miliardy (3,8 percenta z HDP). V deväťdesiatych rokoch bol navyše problém, že ruské ministerstvo obrany spravidla nedostalo celú sumu pridelenú rozpočtom. Avšak po príchode Putina badať v tomto smere určitý pokrok. Rusko si tiež za cieľ stanovuje zvýšiť vojenské výdavky na 3 percentá z HDP (v roku 2000 to bolo asi 2,17 percenta). Čiže aj Moskva v pekné slová prestáva veriť.

Zo spomínaného rámca sa trochu vymyká akurát stará Európa, ktorá akoby sa omnoho viac ako vojny bála infikovaného hovädzieho mäsa. Pritom diskusie o budovaní spoločnej európskej armády bežia, konkrétne plány sú už vypracované, no pohľad na rozpočty hovorí o inom. Vypuklé je to najmä v prípade Nemecka, ktoré na obranu vynakladá len 1,5 z HDP. Navyše súčasný ročný rozpočet 45,3 miliardy mariek plánuje do roku 2003 znížiť na 43,7 miliardy. V prípade Francúzska a Veľkej Británie sa síce toto číslo blíži k trom percentám HDP, no Paríž zvýši v roku 2001 výdavky na rezort obrany len o 0,5 percenta. V prípade Londýna tento rast bude 2,5 percenta. V tomto svetle je trochu jasnejšie, prečo sa Tony Blair stáva jedným z hlavných architektov budúcej európskej armády. A treba povedať, že štúdie britských odborníkov tvrdia, že obranné výdavky všetkých členských krajín EÚ by mali prekročiť 2 percentá HDP, aby spoločná armáda bola životaschopná. Nehovoriac o tlaku, ktorý na zvýšenie európskych obranných rozpočtov vyvíja Washington. Len na porovnanie: súčasné výdavky Slovenska na obranu predstavujú len okolo 1,8 percenta z HDP.

Zostáva zodpovedať na otázku, z čoho majú silní strach? Treba uznať, že každá armáda a výzbroj potrebuje modernizáciu. Ale aj tak je navyšovanie rozpočtov príliš výrazné, veď, ako tvrdia politici, konflikty by sa mali riešiť politickými prostriedkami. Na druhej strane nás môže hriať pocit, že sa v každom prípade ubránime. Pravda, ak sa všetky tie peniaze naozaj použijú iba na obranu.

Rastislav Boldocký