Likvidácia plurality nepomôže

Pracovníci zdravotníctva proti monopolu poisťovne

Aj v našom zdravotníctve platí výrok, že tu ide o peniaze až v prvom rade... No osobitné správanie sa i postoje ministra zdravotníctva Romana Kováča pripomínajú rozprávku, v ktorej hlavný hrdina hodnotné veci vymieňal tak, že mu zostali tri ihly - a aj tie nakoniec stratil, keď liezol cez plot. Ten si to však mohol dovoliť, lebo výmenou strácal zo svojho. Viaceré zmeny postojov ministra sú všeobecne známe, no sú situácie, keď mu jeho krátku pamäť treba pripomenúť. Pluralitu zdravotných poisťovní pri ich vzniku dôrazne presadzoval on sám spolu so svojím predchodcom Tiborom Šagátom. Čo keby si tak spomenul na argumenty, ktoré ho k tomu viedli? Dnes prezentuje zrušenie plurality zdravotných poisťovní ako recept na riešenie problémov, no odborníci sa zhodujú v konštatovaní, že to viac peňazí do rezortu neprinesie. Nepremyslené zmeny v poistnom systéme môžu mať negatívny dosah na celé zdravotníctvo. Hrozí, že sa zastaví časť odvodov poistného od platiteľov, dôsledkom bude zrušenie alebo až zastavenie plnenia splátkových kalendárov, problémy v dlhovej službe či odsun už dohodnutého možného vzájomného riešenia pohľadávok. Nezodpovedanou zostáva aj otázka, kto vráti zriaďovateľom rezortných zdravotných poisťovní náklady na ich vytvorenie. A to aj s príslušnými úrokmi, čo je približne 500 mil. Sk. Známy je tiež odpor poskytovateľov zdravotnej starostlivosti voči monopolu jednej poisťovne. So situáciou, keď si môžeme vybrať „až z jedného dodávateľa“, dobré skúsenosti nielen u nás nemáme. Potrebná je analýza súčasnej situácie a schopnosť riešiť problémy. S činnosťou súčasného ministra má však rezort zdravotníctva už svoje skúsenosti. Naposledy sa „vyznamenal“, keď sa rozhodol pre zmenu v dopravnej zdravotnej službe, ktorá sa dotkla najmä imobilných a starších pacientov. Urobil ju bez prípravy a dohody so sociálnou sférou. Problém hodil na plecia ošetrujúcim lekárom prvého kontaktu a okresným úradom. Tí prví napríklad nemohli dať lístok na sanitku pacientovi s amputovanými nohami, ak ju nechceli platiť zo svojho, tí druhí zažili inváziu príbuzných nevládnych občanov, ktorí od nich žiadali zabezpečenie dopravy do nemocnice, z nemocnice domov, prípadne preplatenie takejto dopravy. V slovenskom členitom teréne nebolo možné situáciu v niektorých regiónoch zvládnuť, a tak minister poslal poisťovniam v týchto dňoch prípis, že vlastne o všetkom rozhodne revízny lekár zdravotnej poisťovne, ktorý môže na takéto prípady dávať výnimky. Zmena teda priniesla viac papierovania, chýba však ekonomický efekt, došlo len k presunu zodpovednosti na cudzie plecia a prívlastok - nedomyslená.

Niet div, že vo viacerých sférach zdravotníckeho rezortu po ministerských zmenách netúžia. Obávajú sa, že prinesú len ďalší chaos. Programové vyhlásenie vlády hovorí jasne o pluralite zdravotných poisťovní. Rozvoj zamestnaneckých zdravotných poisťovní v základnom poistení rešpektujú a podporujú aj príslušné orgány európskych inštitúcií - Association Internationale de la Mutalité (AIM). Je jasné, že súčasný systém treba rozvíjať, no nie podliehať unáhleným snahám rýchlo niečo urobiť, len aby sa zakryli nedostatky a neodborne riešené problémy. Tomu, že by v zmenenom systéme bola posilnená úloha občana, už nikto neverí. Pravdepodobne ani ten nie, kto ju prezentuje. Navyše, čo potom, keď si R. Kováč všetko o nejaký ten rok rozmyslí a zistí, že predsa len bola lepšia tá pluralita ako monopol?! Kto to potom zaplatí a z čoho? Naša novodobá história hovorí, že zodpovední už na svojich postoch nebudú, daňoví poplatníci však budú musieť znášať ekonomické následky ich rozhodnutí. Prípadne, čo tak inšpirovať sa ministerstvom obrany? Tam nie je ministrom vojak, musí byť ministrom zdravotníctva lekár?

Ľudmila Koníková